Acts 26

Slovakian (NPK) (Nádej Pre Kazdého) 2023

← Chapter 25 Jump to: Chapter 27 →

1Agrippa vyzval Pavla: „Je ti dovolené prehovoriť na svoju obhajobu.“ Pavol zdvihol ruku na spôsob rečníkov a začal hovoriť:

2„Pokladám sa za šťastného, kráľ Agrippa, že sa môžem práve pred tebou obhajovať proti žalobám Židov.

3A to zvlášť preto, že výborne poznáš židovské obyčaje i sporné otázky. Preto prosím, aby si ma trpezlivo vypočul.

4Môj život poznajú od mladosti všetci Židia. Vedia, ako som žil v mojom kraji i v Jeruzaleme.

5Poznajú ma už dlho a keby chceli, mohli by dosvedčiť, že som patril k nášmu najprísnejšiemu náboženskému smeru, k farizejom.

6A dnes stojím pred súdom práve preto, lebo pevne verím, že Boh splní zasľúbenie, ktoré dal našim predkom.

7Dvanásť kmeňov nášho národa dúfa, že toto zasľúbenie dosiahne, a vo dne aj v noci horlivo slúži Bohu. Pre túto nádej ma Židia obžalovali zo zločinu.

8Prečo sa vám zdá neuveriteľné, že Boh kriesi mŕtvych?

9Pravda, vtedy som sa aj ja nazdával, že musím všemožne bojovať proti Ježišovi Nazaretskému

10To som v Jeruzaleme aj konal. A keď som dostal od veľkňazov splnomocnenie, dal som mnohých kresťanov uväzniť. A ak mali byť usmrtení, súhlasil som s tým.

11V synagógach som dával ľudí trestať a snažil som sa ich prinútiť, aby sa rúhali Kristovi. Ako zmyslov zbavený som ich chcel prenasledovať aj v iných mestách.

12Preto som sa vybral so splnomocnením a poverením veľkňazov do Damasku.

13A tu zrazu, kráľu, za bieleho dňa, práve napoludnie, svetlo z neba, jasnejšie ako slnko, oslepilo mňa aj mojich sprievodcov.

14Všetci sme padli na zem a ja som počul hlas v hebrejčine: ‚Saul, Saul, prečo ma prenasleduješ? Márne sa proti mne vzpieraš!‘

15Spýtal som sa: ‚Kto si, Pane?‘ A on mi odpovedal: ‚Ja som Ježiš, ktorého ty prenasleduješ.

16Ale teraz vstaň! Zjavil som sa ti preto, aby si bol mojím služobníkom a aby si svedčil o tom, čo si zažil a čo ti dám ešte poznať.

17Budem ťa chrániť pred tvojím vlastným národom aj pred pohanmi, ku ktorým ťa posielam.

18Budeš im otvárať oči, aby sa obrátili od tmy k svetlu, od moci satanovej k Bohu. Vierou vo mňa príjmu odpustenie svojich hriechov a dostanú miesto medzi jeho vyvolenými.‘

19Kráľ Agrippa, toto nebeské zjavenie som nemohol neposlúchnuť.

20Preto som musel najprv v Damasku, potom v Jeruzaleme, v celom Judsku a napokon aj medzi pohanmi nabádať ľudí, aby zmenili svoje myslenie a obrátili sa k Bohu a dosvedčili to novým životom.

21To je ten ‚zločin‘, pre ktorý sa ma Židia zmocnili v chráme a chceli ma zabiť.

22Ale Boh ma zakaždým vytrhol z ich rúk, a tak tu dnes môžem stáť a vydávať svedectvo ľuďom vznešeným i obyčajným. Nehlásam nič iné, len čo predpovedali proroci a Mojžiš,

23že Mesiáš bude trpieť, ako prvý vstane z mŕtvych, a tak prinesie svetlo Židom aj pohanom.“

24Tu Festus prerušil Pavlovu obhajobu: „Pavol, ty si sa zbláznil. Tá tvoja veľká učenosť ťa pripravila o rozum.“

25Pavol sa však bránil: „Nezbláznil som sa, vznešený Festus. Moje slová sú pravdivé a jasné.

26Veď aj kráľovi Agrippovi sú tieto veci známe a môžem o nich hovoriť otvorene. Som totiž presvedčený, že mu nič z toho neuniklo. Veď sa to nedialo niekde v ústraní.

27Kráľ Agrippa, veríš tomu, čo predpovedali proroci? Ja viem, že tomu veríš.“

28Agrippa Pavlovi odpovedal: „Takmer si ma presvedčil, aby som sa stal kresťanom.“

29A Pavol odpovedal: „Kiežby dal Boh, aby si sa nielen ty, ale aj všetci, čo ma dnes počúvajú, stali skôr či neskôr tým, čím som ja; pravda, bez týchto reťazí.“

30Kráľ, miestodržiteľ, Berenika aj ostatní vstali

31a keď odchádzali, zhodli sa: „Tento človek neurobil nič, za čo by si zasluhoval smrť alebo väzenie.“

32A Agrippa povedal Festovi: „Keby sa nebol odvolal k cisárovi, mohol byť už na slobode.“

← Chapter 25 Jump to: Chapter 27 →