bible
ra
🌐 Language
English
Español
Français
Deutsch
Português
Italiano
Nederlands
Русский
中文
日本語
한국어
العربية
Türkçe
Tiếng Việt
ไทย
Indonesia
All Languages
Home
/
Slovakian
/
Slovakian (NPK) (Nádej Pre Kazdého) 2023
/
Luke 18
Luke 18
Slovakian (NPK) (Nádej Pre Kazdého) 2023
← Chapter 17
Jump to:
Chapter 1
Chapter 2
Chapter 3
Chapter 4
Chapter 5
Chapter 6
Chapter 7
Chapter 8
Chapter 9
Chapter 10
Chapter 11
Chapter 12
Chapter 13
Chapter 14
Chapter 15
Chapter 16
Chapter 17
Chapter 18
Chapter 19
Chapter 20
Chapter 21
Chapter 22
Chapter 23
Chapter 24
Chapter 19 →
1
Jedného dňa Ježiš vyrozprával učeníkom podobenstvo o tom, že Bohu treba neprestajne v dôvere predkladať svoje prosby a byť v tom vytrvalý.
2
V ktoromsi meste bol sudca, ktorý nerešpektoval Boha a nezaujímal sa ani o ľudskú mienku.
3
V tom meste žila aj istá vdova, ktorá za ním neustále chodila s prosbou: „Zastaň sa ma proti môjmu odporcovi!“
4
Sudca síce dlho odmietal, ale napokon si povedal: „Aj keď mi je naozaj jedno, čo hovorí Boh a ľudia ma tiež nezaujímajú,
5
pomôžem jej, lebo inak ma svojou neodbytnosťou celkom umorí.“
6
A Ježiš dodal: „Vidíte, takej neodbytnej prosebníčke vyhovel aj nespravodlivý sudca!
7
Ako by sa potom Boh nezastal svojich milovaných, ktorí k nemu volajú vo dne i v noci? Vari bude otáľať so svojou pomocou?
8
Uisťujem vás, že im pomôže čo najrýchlejšie. Otázkou je, či Syn človeka pri svojom návrate na zem nájde ľudí, ktorí mu budú dôverovať.“
9
O tých, ktorí si o sebe mysleli, že sú bez chyby, a ostatnými ľuďmi pohŕdali, porozprával Ježiš toto podobenstvo:
10
„Dvaja muži prišli do chrámu, aby sa zhovárali s Bohom. Jeden z nich bol farizej a druhý colník.
11
Farizej sa postavil dopredu a takto sa modlil: ‚Ďakujem ti, Bože, že nie som taký chamtivec, nepoctivec alebo cudzoložník ako ostatní ľudia, a najmä, že nie som ako tento colník.
12
Dva razy do týždňa sa postím a dávam desatinu zo všetkých svojich príjmov.‘
13
Colník však stál celkom vzadu so sklonenou hlavou, ani len oči sa neodvážil zdvihnúť k nebu. Na znamenie ľútosti sa bil do pŕs a hovoril: ‚Bože, som hriešnik, prosím zľutuj sa nado mnou.‘
14
Uisťujem vás, že ten, kto sa vrátil domov ospravedlnený, bol colník, nie farizej. Lebo každý, kto sa povyšuje, bude ponížený, a kto sa ponižuje, bude povýšený.“
15
K Ježišovi prinášali malé deti, aby im požehnal. Učeníci však proti tomu rázne zakročili.
16
Ale Ježiš si zavolal deti k sebe a učeníkom povedal: „Nechajte deti prísť ku mne a nebráňte im v tom. lebo práve takým ako oni patrí Božie kráľovstvo.
17
Zapamätajte si, že kto nepríde k Bohu s detskou dôverou, do nebeského kráľovstva sa nedostane.“
18
Jeden zo židovských vodcov sa spýtal Ježiša: „Dobrý učiteľ, čo musím robiť, aby som získal večný život?“
19
Ježiš mu odpovedal: „Prečo ma nazývaš dobrým? Veď dobrý je iba Boh.
20
A poznáš predsa prikázania: Nescudzoložíš, Nezabiješ, Neukradneš, Nebudeš falošne svedčiť, Budeš si vážiť svojich rodičov.“
21
Muž odpovedal: „Ale veď podľa týchto prikázaní žijem už od svojej mladosti.“
22
Ježiš mu povedal: „A predsa ti ešte niečo chýba. Predaj všetko, čo máš, rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebi. Potom príď a nasleduj ma.“
23
Muž po týchto slovách zosmutnel, lebo bol veľmi bohatý.
24
Keď Ježiš videl jeho smútok, povedal: „Ako ťažko sa bohatým vstupuje do Božieho kráľovstva.
25
To skôr prejde ťava uchom ihly, ako boháč vojde do Božieho kráľovstva.“
26
Tí, čo to počuli, zvolali: „Tak kto vlastne môže byť zachránený?“
27
Odpovedal im: „Ľudia sa sami zachrániť nemôžu, to môže urobiť len Boh.“
28
Vtom sa ozval Peter: „A ako je to s nami? My sme predsa nechali všetko a šli sme za tebou!“
29
Ježiš im na to odpovedal: „Buďte si istí, že každý, kto sa pre Božie kráľovstvo niečoho vzdal – domova, súrodencov, rodičov alebo detí –
30
dostane bohatú odmenu: už na tomto svete získa omnoho viac a v budúcom svete dostane večný život.“
31
Ježiš vzal so sebou dvanástich učeníkov a povedal im: „Ideme teraz do Jeruzalema a tam sa splní všetko, čo proroci predpovedali o Synovi človeka.
32
Bude vydaný do rúk pohanov, budú sa mu posmievať, potupia ho a opľujú.
33
Potom ho zbičujú a zabijú, ale na tretí deň vstane z mŕtvych.“
34
Učeníci však nič z toho nepochopili a jeho slová pre nich ostali záhadou.
35
Keď sa blížili k Jerichu, sedel pri ceste jeden slepec a žobral.
36
Počul, že okolo prechádza množstvo ľudí, preto sa vypytoval, čo sa to deje.
37
Povedali mu: „Ide tadiaľto Ježiš z Nazareta.“
38
Len čo to počul, zvolal: „Ježiš, Syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou!“
39
Tí, čo šli vpredu, ho okrikovali, aby mlčal. On však volal ešte hlasnejšie: „Syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou!“
40
Nato Ježiš zastal a kázal, aby ho k nemu priviedli. Keď slepý prišiel, Ježiš sa ho opýtal:
41
„Čo chceš, aby som pre teba urobil?“ Muž mu odpovedal: „Pane, chcem opäť vidieť!“
42
„Dobre, nech sa ti vráti zrak! Tvoja viera ťa zachránila,“ povedal mu Ježiš.
43
Od tej chvíle muž naozaj videl, šiel za Ježišom a chválil Boha. A všetci, ktorí boli toho svedkami, takisto zvelebovali Boha.
← Chapter 17
Jump to:
Chapter 1
Chapter 2
Chapter 3
Chapter 4
Chapter 5
Chapter 6
Chapter 7
Chapter 8
Chapter 9
Chapter 10
Chapter 11
Chapter 12
Chapter 13
Chapter 14
Chapter 15
Chapter 16
Chapter 17
Chapter 18
Chapter 19
Chapter 20
Chapter 21
Chapter 22
Chapter 23
Chapter 24
Chapter 19 →
All chapters:
1
2
3
4
5
6
7
8
9
10
11
12
13
14
15
16
17
18
19
20
21
22
23
24