Habakkuk 2

Slovakian (Sväté Písmo - Katolícky Preklad)

← Chapter 1 Jump to: Chapter 3 →

1Postavím sa na svoju stráž, umiestnim sa na hradbe a budem sliediť, aby som zbadal, čo bude ku mne hovoriť a čo odpovie na moju ponosu.

2Pán mi odpovedal: „Napíš videnie, a to jasne na tabuľu, aby sa dalo plynule čítať.

3Lebo videnie je ešte na určený čas, no náhli sa ku koncu a nesklame; ak sa oddiali, čakaj naň, veď určite príde a nezmešká.

4Hľa, nadúva sa, v kom nie je duša priama, spravodlivý však bude žiť pre svoju vernosť.“

5A ako je víno klamlivé, nebude mať slávu muž nadutý, ktorý si otvára hrtan ako podsvetie, je ako smrť, nezasýti sa, zhrabal k sebe všetky národy a zhromaždil k sebe všetky kmene.

6Či títo všetci nespravia porekadlo o ňom, posmešnú hádanku, a nepovedia: „Beda tomu, kto hromadí, čo nie je jeho. Dokedy ešte? A hromadí proti sebe mračno hliny.“?

7Či nepovstanú náhle, čo zahryznú do teba, a nezobudia sa, čo tebou otrasú? Potom im budeš korisťou.

8Preto, že si vyplienil mnohé národy, vyplienia ťa všetky ostatné kmene, pre ľudskú krv, pre násilnosť na zemi, na meste a všetkých jeho občanoch.

9Beda tomu, kto hromadí korisť na nešťastie svojho domu, chce si položiť hniezdo do výšav, aby unikol ruke nešťastia.

10Odhodlal si sa, na hanbu svojho domu, povytínať mnohé národy a tvoja duša hreší.

11Veď kameň z múru bude kričať a hrada z väzby mu odpovie:

12Beda tomu, kto krvou stavia mesto a upevňuje osadu zločinom!

13Hľa, či to nie je od Pána zástupov, že kmene robia pre oheň a národy sa ustávajú pre nič?

14Lebo zem bude plná poznania Pánovej slávy ako vody, ktoré pokrývajú more.

15Beda tomu, kto napája svojho blížneho, primiešava mu svoju zlosť a opíja ho, aby videl jeho nahotu.

16Sýtil si sa viac hanbou než cťou, nuž pi aj ty a ukáž svoju neobrezanosť: obráti sa k tebe kalich Pánovej pravice a potupa k tvojej cti.

17Lebo násilie Libanonu ťa pokryje a trápenie zvierat ťa podesí pre ľudskú krv, pre násilie na zemi, na meste a všetkých jeho obyvateľoch.

18Čo pomôže socha, že ju urobil rezbár, liatina a lživý učiteľ, že jej dôveroval tvorca, čo ju spravil, keď robil nemých bôžikov?

19Beda tomu, kto vraví drevu: „Zobuď sa!“, „Vstaň!“ nemému kameňu; či to on počuje? Hľa, je obtiahnutý zlatom a striebrom, ale života nijakého v ňom niet.

20Pán však je vo svojom svätom chráme, nech pred ním zamĺkne celá zem!

← Chapter 1 Jump to: Chapter 3 →