bible
ra
🌐 Language
English
Español
Français
Deutsch
Português
Italiano
Nederlands
Русский
中文
日本語
한국어
العربية
Türkçe
Tiếng Việt
ไทย
Indonesia
All Languages
Home
/
Slovakian
/
Slovakian Bible - Botekov 2015
/
Acts 4
Acts 4
Slovakian Bible - Botekov 2015
← Chapter 3
Jump to:
Chapter 1
Chapter 2
Chapter 3
Chapter 4
Chapter 5
Chapter 6
Chapter 7
Chapter 8
Chapter 9
Chapter 10
Chapter 11
Chapter 12
Chapter 13
Chapter 14
Chapter 15
Chapter 16
Chapter 17
Chapter 18
Chapter 19
Chapter 20
Chapter 21
Chapter 22
Chapter 23
Chapter 24
Chapter 25
Chapter 26
Chapter 27
Chapter 28
Chapter 5 →
1
Kým hovorili k ľudu, náhle prišli kňazi, veliteľ chrámovej stráže a saduceji
2
a zazlievali im, že na Ježišovej osobe dokazujú vzkriesenie mŕtvych.
3
Uväznili ich a nechali vo väzení do rána, lebo bol už večer.
4
Ale mnohí z tých, čo si vypočuli slovo, uverili; počet mužov vzrástol na päťtisíc.
5
Na druhý deň sa v Jeruzaleme zhromaždili vodcovia Židov, starší a znalci Zákona.
6
Bol tam veľkňaz Annáš, Kajfáš, Ján, Alexander a všetci z veľkňazského rodu.
7
Postavili ich do stredu a pýtali sa: "Akou mocou alebo v mene koho ste to urobili?"
8
Vtedy im Peter, naplnený Svätým Duchom, odpovedal: "Vodcovia ľudu a starší!
9
Dnes nás vyšetrujete pre dobrý skutok, vykonaný na chorom človekovi, ako sa tento uzdravil.
10
Nech je známe vám všetkým a celému izraelskému ľudu, že v mene Ježiša Krista Nazaretského, ktorého ste vy ukrižovali, ale Boh ho vzkriesil z mŕtvych, stojí tento človek pred vami zdravý.
11
On je ten kameň, ktorý ste vy, stavitelia, odhodili a stal sa uholným kameňom.
12
A v nikom inom niet spásy, lebo niet pod nebom iného mena, daného ľuďom, v ktorom by sme mali byť spasení."
13
Keď videli Petrovu a Jánovu odvážnu otvorenosť a zbadali, že sú to ľudia neučení a prostí, veľmi sa čudovali; poznali, že sú to tí, čo bývali s Ježišom.
14
Keď videli aj uzdraveného človeka stáť pri nich, nevedeli, čo povedať.
15
Kázali im teda vyjsť zo sanhedrinu a radili sa medzi sebou.
16
Hovorili: "Čo robiť s týmito ľuďmi? Všetci obyvatelia Jeruzalema vedia, že sa skrze nich stalo očividné znamenie, a nemôžeme to poprieť.
17
Ale aby sa to nešírilo ďaleko medzi ľud, pohrozme im, nech už nikomu nehovoria v tomto mene."
18
Zavolali ich teda a prikázali im, aby nikdy viac nehovorili ani neučili v Ježišovom mene.
19
Peter a Ján im odpovedali: "Posúďte, či je správne pred Bohom vás poslúchať viac ako Boha;
20
lebo my nemôžeme nehovoriť o tom, čo sme videli a počuli."
21
Ale oni im znova pohrozili a prepustili ich, lebo nenašli, ako ich potrestať, a to pre ľud, pretože všetci oslavovali Boha za to, čo sa stalo.
22
Človek, na ktorom sa stalo toto znamenie uzdravenia, mal vyše štyridsať rokov.
23
Keď ich prepustili, išli k svojim a rozpovedali, čo im hovorili veľkňazi a starší.
24
Keď ich vypočuli, jednomyseľne pozdvihli hlas k Bohu a hovorili: "Pane, ty si stvoril nebo a zem i more a všetko, čo je v nich.
25
Ty si skrze Svätého Ducha ústami svojho sluhu, nášho otca Dávida, povedal: Prečo sa búria národy? Prečo ľudia vymýšľajú daromné plány?
26
Králi zeme povstávajú a kniežatá sa spolčujú proti Pánovi a jeho Pomazanému.
27
V tomto meste sa naozaj spolčili Herodes a Poncius Pilát s pohanskými národmi a s izraelským ľudom proti tvojmu svätému Sluhovi Ježišovi, ktorého si pomazal ako Mesiáša,
28
aby vykonal všetko, čo tvoja moc a tvoje rozhodnutie vopred určili, že sa má stať.
29
A teraz, Pane, pozri na ich hrozby a daj, aby tvoji sluhovia hlásali tvoje slovo so všetkou odvahou.
30
Vystri svoju ruku, aby sa skrze meno tvojho svätého Sluhu Ježiša diali uzdravenia, znamenia a divy."
31
Keď sa modlili, zatriaslo sa miesto, na ktorom boli zhromaždení, všetkých naplnil Svätý Duch a smelo hlásali Božie slovo.
32
Množstvo veriacich malo jedno srdce a jednu dušu. A nik z nich nehovoril, že niečo z toho, čo mal, je jeho, ale všetko mali spoločné.
33
Apoštoli veľmi mocne vydávali svedectvo o zmŕtvychvstaní Pána Ježiša. Všetci sa tešili veľkej obľube.
34
Tak medzi nimi nebolo núdzneho, lebo všetci, čo mali polia alebo domy, predávali ich a čo za ne utŕžili, prinášali
35
a kládli apoštolom k nohám. Potom sa rozdeľovalo každému podľa toho, kto ako potreboval.
36
Aj Jozef, ktorého apoštoli pomenovali Barnabáš, čo v preklade znamená syn Útechy, Levita, rodom Cyperčan,
37
mal roľu, predal ju a peniaze priniesol a položil apoštolom k nohám.
← Chapter 3
Jump to:
Chapter 1
Chapter 2
Chapter 3
Chapter 4
Chapter 5
Chapter 6
Chapter 7
Chapter 8
Chapter 9
Chapter 10
Chapter 11
Chapter 12
Chapter 13
Chapter 14
Chapter 15
Chapter 16
Chapter 17
Chapter 18
Chapter 19
Chapter 20
Chapter 21
Chapter 22
Chapter 23
Chapter 24
Chapter 25
Chapter 26
Chapter 27
Chapter 28
Chapter 5 →
All chapters:
1
2
3
4
5
6
7
8
9
10
11
12
13
14
15
16
17
18
19
20
21
22
23
24
25
26
27
28