Luke 16

Slovakian Bible - Botekov 2015

← Chapter 15 Jump to: Chapter 17 →

1Svojim učeníkom ešte povedal: "Bol istý bohatý človek, ktorý mal správcu, a toho obžalovali u neho, že mu rozhadzuje majetok.

2Zavolal si ho a povedal mu: ‚Čo to počúvam o tebe? Vydaj počet zo svojho šafárenia, lebo ďalej už nemôžeš byť správcom.‘

3Správca si povedal: ‚Čo budem robiť, keď ma môj pán zbaví správcovstva? Kopať nevládzem, žobrať sa hanbím.

4Viem, čo urobím, aby ma prijali do domu, keď ma zbavia správcovstva.‘

5Zavolal si po jednom dlžníkov svojho pána a vravel prvému: ‚Koľko dlhuješ môjmu pánovi?‘

6On povedal: ‚Sto kadí oleja.‘ Vravel mu: ‚Tu máš svoj úpis, rýchlo si sadni a napíš päťdesiat.‘

7Potom povedal inému: ‚A ty koľko dlhuješ?‘ On vravel: ‚Sto meríc pšenice.‘ Povedal mu: ‚Tu máš svoj úpis a napíš osemdesiat.‘

8A pán pochválil nepoctivého správcu, že si prezieravo počínal. Lebo synovia tohto sveta sú voči sebe navzájom predvídavejší ako synovia svetla.

9Tak vám aj ja hovorím: Robte si priateľov s pomocou nespravodlivého bohatstva, aby, keď sa pominie, ste boli prijatí do večných príbytkov.

10Kto je verný v najmenšom, je verný aj vo veľkom a kto je nepoctivý v malom, je nepoctivý aj vo veľkom.

11Ak ste teda neboli verní v nespravodlivom bohatstve, kto vám zverí pravé bohatstvo?

12A ak ste neboli verní v tom, čo patrí iným, kto vám dá, čo je vaše vlastné?

13Nijaký sluha nemôže slúžiť dvom pánom; alebo prvého bude nenávidieť a druhého milovať, alebo prvého sa bude pridŕžať a druhým bude pohŕdať. Nemôžete slúžiť Bohu aj bohatstvu."

14Toto všetko počúvali aj farizeji, ktorí mali radi peniaze, a posmievali sa mu.

15Preto im povedal: "Vy sa robíte pred ľuďmi spravodlivými, ale Boh pozná vaše srdcia; lebo čo je v očiach ľudí vznešené, pred Bohom je predmetom pohŕdania.

16Zákon a Proroci sú až po Jána. Odvtedy sa zvestuje Kráľovstvo a každý sa usiluje vojsť doň násilím.

17Ľahšie sa pominie nebo a zem, ako by zo Zákona vypadla jediná čiarka.

18Každý, kto prepúšťa svoju manželku a berie si inú, cudzoloží, a kto si berie takú, ktorú muž prepustil, cudzoloží.

19Bol istý bohatý človek. Obliekal sa do purpuru a jemného plátna a deň čo deň prepychovo hodoval.

20Akýsi chudák plný vredov líhal pri jeho bráne.

21Túžil nasýtiť sa z toho, čo padalo z boháčovho stola, ale len psy prichádzali a lízali mu vredy.

22Stalo sa, že ten chudák zomrel a anjeli ho zaniesli do Abrahámovho lona. Aj boháč zomrel a bol pochovaný.

23V pekle vo veľkých mukách pozrel hore a videl zďaleka Abraháma a Lazára v jeho lone.

24Vtedy zvolal: ‚Otec Abrahám, zľutuj sa nado mnou a pošli Lazára, nech si namočí aspoň koniec prsta vo vode a ovlaží mi jazyk, lebo sa hrozne trápim v tomto plameni.‘

25No Abrahám povedal: ‚Synu, spomeň si, že si dostal všetko dobré za svojho života a Lazár zasa iba zlé. Teraz sa on tu teší a ty sa trápiš.

26A okrem toho je medzi nami a vami veľká priepasť, takže nik, čo by ako chcel, nemôže prejsť odtiaľto k vám ani odtiaľ prekročiť k nám.‘

27Tu povedal: ‚Prosím ťa, otče, pošli ho do domu môjho otca,

28lebo mám piatich bratov; nech im donesie svoje svedectvo, aby sa nedostali aj oni na toto miesto múk.‘

29Abrahám mu odpovedal: ‚Majú Mojžiša a Prorokov, nech ich počúvajú.‘

30Ale on vravel: ‚Nie, otec Abrahám, ale ak k nim príde niekto z mŕtvych, budú robiť pokánie.‘

31Odpovedal mu: ‚Ak nepočúvajú Mojžiša a Prorokov, neuveria, ani keby niekto z mŕtvych vstal.‘"

← Chapter 15 Jump to: Chapter 17 →