Micah 7

Slovakian Bible - Botekov 2015

← Chapter 6 Jump to:

1Beda mi! Cítim sa ako po letnej oberačke ovocia, ako na paberkoch po oberačke hrozna: niet hrozna na jedenie, niet raných fíg, ktoré mám rád.

2Vymizli statoční ľudia z krajiny, niet dobrého medzi ľuďmi. Všetci sliedia po krvi, jeden na druhého poľuje sieťou.

3Všetci sú upriamení robiť zlo: knieža požaduje dary, sudca súdia za úplatok, mocný rozhoduje, ako sa mu zachce, a tak prekrúcajú právo.

4Najlepší z nich je ako bodliak, najstatočnejší ako tŕňový plot. Ale deň tvojimi prorokmi oznámený, deň trestu prišiel. Nastal deň ich záhuby.

5Neverte blížnemu, nedôverujte priateľovi! Chráň sa otvoriť ústa pred tou, ktorá spočíva vedľa teba!

6Lebo syn opovrhuje otcom, dcéra sa stavia proti svojej matke, nevesta proti svokre; nepriateľmi človeka sú jeho domáci.

7Ja však obraciam zrak k Jahvemu, dúfam v Boha, ktorý ma zachráni, môj Boh ma vypočuje.

8Neraduj sa nado mnou, nepriateľská zeme! Ak som padol, znovu vstanem; ak sedím vo tme, Jahve bude mojím svetlom.

9Musím znášať hnev Jahveho, lebo som sa prehrešil proti nemu, kým neprejedná môj spor a nedá mi za pravdu; vyvedie ma na svetlo a ja uvidím jeho spravodlivosť.

10Uvidí to nepriateľská zem a veľmi sa zahanbí tá, čo mi hovorila: "Kde je Jahve, tvoj Boh?" Na vlastné oči uvidím, keď bude pošliapaná ako blato na ulici.

11To bude deň, keď budú znovu vybudované tvoje múry, deň, keď sa rozšíria tvoje hranice.

12V ten deň prídu k tebe od Asýrie po Egypt, od Týru až po rieku Eufrat, od mora k moru, od vrchu k vrchu.

13Zem sa stane pustatinou z viny jej obyvateľov. To bude ovocie ich skutkov.

14Pas svoj ľud pod svojou pastierskou palicou, stádo, ktoré si zdedil, ktoré býva osamelé v lese uprostred úrodných polí. Nech sa pasú v Bašane a v Galaáde ako za dávnych čias.

15Ukáž nám zázraky ako za dní, keď si vychádzal z Egyptskej krajiny!

16Nech to vidia pohanské národy a zarazia sa napriek všetkej svojej moci. Nech zamĺknu a uši im ohluchnú!

17Nech lížu prach ako hady, ako zvieratá, čo sa plazia po zemi. Nech vyjdú trasúci sa strachom zo svojich skrýš, nech sa ťa boja, ó, Jahve a náš Boh!

18Kto je Boh ako ty? Ty odstraňuješ viny, ty odpúšťaš hriech zvyšku svojho dedičného ľudu; ty sa nehneváš naveky, lebo rád ukazuješ lásku.

19Znovu nám prejavíš svoju nežnú lásku a zmyješ naše viny. Všetky naše hriechy vrhneš do hlbín mora.

20Preukáž vernosť Jakubovi a Abrahámovi svoju milosť, ako si prisahal našim otcom od dávnych čias.

← Chapter 6 Jump to: