1 Kings 21

Slovakian 2017

← Chapter 20 Jump to: Chapter 22 →

1Po týchto udalostiach sa stalo toto: Jezreelský Nabót mal vinicu v Jezreeli vedľa paláca samárijského kráľa Achába.

2Acháb navrhoval Nabótovi: „Prepusť mi svoju vinicu. Hodila by sa mi na zeleninovú záhradu, lebo sa nachádza hneď pri mojom dome. Vymením ti ju za lepšiu alebo, ak by si radšej chcel, vyplatím ti jej kúpnu cenu v hotovosti.“

3Nabót však povedal Achábovi: „Chráň ma Hospodin, aby som ti prepustil dedičstvo po svojich otcoch.“

4Acháb prišiel domov mrzutý a podráždený pre odpoveď, ktorú mu dal jezreelský Nabót, keď povedal: „Dedičstvo po svojich otcoch ti neprepustím.“ Ľahol si na lôžko, odvrátil tvár a neprijal jedlo.

5Tu prišla k nemu jeho žena Izebel a spýtala sa ho: „Čo sa stalo, že si mrzutý a nič neješ?“

6Odvetil jej: „Ale, mal som rozhovor s jezreelským Nabótom. Navrhol som mu: ‚Prepusť mi svoju vinicu za peniaze alebo, ak sa ti páči, vymením ti ju za inú.‘ On sa však vyjadril: ‚Svoju vinicu ti neprepustím.‘“

7Jeho žena Izebel mu povedala: „Nad Izraelom vládneš predsa ty! Vstaň, najedz sa a buď dobrej mysle. Ja sama ti dám vinicu jezreelského Nabóta.“

8Potom napísala v Achábovom mene listy, zapečatila ich jeho pečaťou a poslala ich starším a šľachticom, čo bývali s Nabótom v jeho meste.

9V listoch písala: „Vyhláste pôst a Nabóta posaďte do čela ľudu!

10Posaďte proti nemu dvoch podliakov. Tí nech dosvedčia, že sa rúhal Bohu i kráľovi. Potom ho vyveďte a kameňujte, kým nezomrie.“

11Muži jeho mesta, starší i šľachtici, ktorí bývali s ním v tom meste, vykonali, ako im nariadila Izebel, ako bolo napísané v listoch, ktoré im poslala.

12Vyhlásili pôst a Nabóta posadili na čelo ľudu.

13Nato prišli tí dvaja podliaci a zasadli oproti nemu. Verejne svedčili proti Nabótovi, že sa rúhal Bohu i kráľovi. Potom ho vyviedli za mesto a kameňovali ho, kým nezomrel.

14Izebel odkázali: „Nabót bol ukameňovaný a zomrel.“

15Keď sa Izebel dozvedela, že bol Nabót ukameňovaný a zomrel, povedala Achábovi: „Vstaň, zaber vinicu jezreelského Nabóta, ktorú ti nechcel dať za peniaze, lebo Nabót už nežije, je mŕtvy.“

16Len čo sa Acháb dopočul, že Nabót je mŕtvy, vstal, odišiel do vinice jezreelského Nabóta a zabral ju.

17Vtedy oslovil Hospodin tišbejského Eliáša:

18„Vstaň, zíď, aby si sa stretol s izraelským kráľom Achábom zo Samárie. Je práve v Nabótovej vinici, kam odišiel, aby si ju privlastnil.

19Povedz mu: ‚Vraždil si a ešte i zaberáš?‘ Ďalej mu povedz: ‚Takto vraví Hospodin: Tam, kde psy lízali Nabótovu krv, budú lízať aj tvoju.‘“

20Acháb povedal Eliášovi: „Tak si ma našiel, nepriateľ môj?“ Odpovedal: „Našiel, pretože si sa zapredal a robíš to, čo je zlé pred Hospodinom.

21‚Nuž privodím na teba pohromu, zmetiem tvoje potomstvo; tebe, Achábovi, vykynožím všetkých, čo sú mužského rodu, otrokov i slobodných v Izraeli.

22S tvojím domom naložím ako s domom Jarobeáma, Nebátovho syna, a s domom Bašu, Achijovho syna, za urážku, ktorej sa mi dostalo, a za to, že si na hriech zviedol Izrael.‘

23Aj o Izebel sa zmienil Hospodin: ‚Izebel zožerú psy pri hradbách Jezreelu.

24Keď niekto z Achábovho príbuzenstva zomrie v meste, zožerú ho psy, keď zomrie na poli, rozďobe ho nebeské vtáctvo.‘“

25Veru nikto nebol taký zapredanec ako Acháb, aby robil to, čo sa protivilo Hospodinovi. K tomu ho podnecovala jeho žena Izebel.

26Veľmi odpudivo pôsobil tým, že sa pridržiaval modiel, celkom podľa vzoru Amorejčanov, ktorých Hospodin vyhnal spred Izraelitov.

27Keď počul Acháb tieto slová, roztrhol si šaty, navliekol si na holé telo vrecovinu, postil sa, spával vo vrecovine a správal sa skrúšene.

28Tu oslovil Hospodin tišbejského Eliáša:

29„Videl si, že sa Acháb predo mnou pokoril? Pretože sa predo mnou pokoril, neprivodím tú pohromu za jeho čias, ale za čias jeho syna tak urobím.“

← Chapter 20 Jump to: Chapter 22 →