bible
ra
🌐 Language
English
Español
Français
Deutsch
Português
Italiano
Nederlands
Русский
中文
日本語
한국어
العربية
Türkçe
Tiếng Việt
ไทย
Indonesia
All Languages
Home
/
Slovakian
/
Slovakian 2017
/
Acts 5
Acts 5
Slovakian 2017
← Chapter 4
Jump to:
Chapter 1
Chapter 2
Chapter 3
Chapter 4
Chapter 5
Chapter 6
Chapter 7
Chapter 8
Chapter 9
Chapter 10
Chapter 11
Chapter 12
Chapter 13
Chapter 14
Chapter 15
Chapter 16
Chapter 17
Chapter 18
Chapter 19
Chapter 20
Chapter 21
Chapter 22
Chapter 23
Chapter 24
Chapter 25
Chapter 26
Chapter 27
Chapter 28
Chapter 6 →
1
Istý muž menom Ananiáš, spolu s manželkou Zafirou, predal majetok.
2
S manželkiným vedomím si časť peňazí odložil a zvyšok priniesol a položil apoštolom k nohám.
3
No Peter mu povedal: „Ananiáš! Prečo ti satan naplnil srdce, aby si klamal Duchu Svätému a odložil si si z peňazí za predané pole?
4
Nebolo vari tvoje, kým si ho mal? A keď si ho už predal, nemohol si s peniazmi zaň voľne nakladať? Ako si sa mohol rozhodnúť pre takúto vec? Neklamal si ľuďom, ale Bohu.“
5
Keď Ananiáš počul tieto slová, padol a naposledy vydýchol. A všetkých, čo to počuli, sa zmocnil veľký strach.
6
Nato mladší z nich vstali, zavinuli ho, vyniesli a pochovali.
7
Asi o tri hodiny neskôr prišla aj jeho žena, nevediac, čo sa stalo.
8
Peter sa aj jej spýtal: „Povedz mi, predali ste pole len za toľko?“ A ona odpovedala: „Áno, len za toľko.“
9
Tu jej Peter povedal: „Prečo ste sa dohodli pokúšať Pánovho Ducha? Počuj, nohy tých, čo pochovali tvojho muža, sú práve predo dvermi, a vynesú i teba.“
10
V tej chvíli padla k jeho nohám a vydýchla. Keď mládenci vošli dnu, našli ju mŕtvu, vyniesli ju a pochovali k jej mužovi.
11
Celej cirkvi a všetkých, čo o tom počuli, zmocnil sa veľký strach.
12
Medzi ľudom sa rukami apoštolov dialo veľa znamení a zázrakov. Všetci sa svorne zdržiavali v Šalamúnovom stĺporadí.
13
Nikto iný sa neodvažoval k nim pripojiť, ale ľud ich chválil
14
a ustavične pribúdalo tých, čo uverili v Pána — množstvo mužov i žien.
15
Ešte aj chorých vynášali na ulice a kládli ich na lôžka a nosidlá, aby aspoň Petrov tieň padol na niektorého z nich, keď tadiaľ pôjde.
16
Aj z miest okolo Jeruzalema sa schádzalo množstvo ľudí, ktorí prinášali chorých a trápených nečistými duchmi, a všetci boli uzdravení.
17
Vtedy vystúpil veľkňaz a všetci, čo boli s ním, totiž strana saducejov, plní žiarlivosti
18
položili ruky na apoštolov a uvrhli ich do verejného väzenia.
19
Pánov anjel však otvoril v noci dvere väzenia, vyviedol ich von a povedal:
20
„Choďte, postavte sa a hovorte v chráme ľudu všetky slová o tomto živote.“
21
Oni ho počúvli, vošli včasráno do chrámu a učili. Keď prišiel veľkňaz a tí, čo boli s ním, zvolali veľradu i všetkých starších spomedzi synov Izraela a poslali do väzenia sluhov, aby priviedli apoštolov.
22
No vo väzení ich nenašli. Vrátili sa teda a oznámili:
23
„Väzenie sme našli celkom bezpečne uzamknuté, strážnici stáli pri dverách, ale keď sme otvorili, vnútri sme nikoho nenašli.“
24
Keď veliteľ chrámovej stráže a veľkňazi počuli tieto slová, boli v rozpakoch, čo sa vlastne stalo.
25
Tu ktosi prišiel a oznámil im: „Muži, ktorých ste uväznili, stoja v chráme a učia ľud.“
26
Veliteľ stráže so sluhami hneď odišiel a priviedol ich; nie však násilím, lebo sa báli ľudu, aby ich neukameňoval.
27
Priviedli teda apoštolov a postavili ich pred veľradu. Veľkňaz im povedal:
28
„Dôrazne sme vám zakázali učiť v tomto mene. A hľa, vy ste naplnili Jeruzalem svojím učením a na nás chcete uvaliť krv toho človeka!“
29
Peter a apoštoli odpovedali: „Boha treba poslúchať viac ako ľudí.
30
Boh našich otcov vzkriesil Ježiša, ktorého ste vy zavesili na drevo a zabili.
31
Boh ho však svojou pravicou povýšil za Vodcu a Spasiteľa, aby daroval Izraelu pokánie a odpustenie hriechov.
32
A my sme svedkami týchto udalostí aj Duch Svätý, ktorého dal Boh tým, čo ho poslúchajú.“
33
Keď to počuli, zúrili a chceli ich zahubiť.
34
Vtedy vo veľrade vstal istý farizej menom Gamaliel, učiteľ Zákona, ktorého si vážil celý národ, a rozkázal vyviesť tých ľudí na chvíľu von.
35
Potom im povedal: „Muži Izraela! Dobre si rozmyslite, čo chcete urobiť s týmito ľuďmi.
36
Veď prednedávnom povstal Teudas a hovoril o sebe, že je niekým výnimočným. Pridalo sa k nemu asi štyristo ľudí, no keď ho zabili, všetci jeho prívrženci sa rozpŕchli a nikto z nich neostal.
37
Po ňom, v dňoch súpisu, povstal Júda Galilejský a strhol so sebou ľud. Aj on zahynul a rozpŕchli sa všetci, čo šli za ním.
38
Preto vám teraz hovorím: Nechajte týchto ľudí a prepustite ich, lebo ak tento zámer a toto dielo pochádza od ľudí, rozpadne sa,
39
no ak je od Boha, nebudete ich môcť zničiť; aby sa neukázalo, že bojujete aj proti Bohu.“ Tak sa ním dali presvedčiť.
40
Zavolali si apoštolov, dali ich potrestať, zakázali im hovoriť v Ježišovom mene a prepustili ich.
41
Oni odišli spred veľrady natešení, že boli uznaní za hodných znášať potupu pre toto meno.
42
Každý deň neprestajne učili v chráme i po domoch a zvestovali evanjelium, že Ježiš je Mesiáš.
← Chapter 4
Jump to:
Chapter 1
Chapter 2
Chapter 3
Chapter 4
Chapter 5
Chapter 6
Chapter 7
Chapter 8
Chapter 9
Chapter 10
Chapter 11
Chapter 12
Chapter 13
Chapter 14
Chapter 15
Chapter 16
Chapter 17
Chapter 18
Chapter 19
Chapter 20
Chapter 21
Chapter 22
Chapter 23
Chapter 24
Chapter 25
Chapter 26
Chapter 27
Chapter 28
Chapter 6 →
All chapters:
1
2
3
4
5
6
7
8
9
10
11
12
13
14
15
16
17
18
19
20
21
22
23
24
25
26
27
28