Habakkuk 2

Slovakian 2017

← Chapter 1 Jump to: Chapter 3 →

1Zaujmem svoje stanovište, postavím sa na stráž a budem hliadkovať, aby som videl, čo mi povie, a ako mi odpovie na moje výčitky.

2Potom mi Hospodin odpovedal a riekol: „Zreteľne zapíš videnie na tieto tabule, aby ním čitateľ zrakom ľahko prebehol.

3Videnie totiž už speje k naplneniu. Neodvratne a neomylne sa schyľuje ku koncu. Keby sa oddialilo, vyčkávaj naň, lebo sa určite splní a nebude meškať.

4Pozri sa na pyšného! Jeho duša nie je úprimná, kým spravodlivý žije zo svojej viery.

5Pyšný násilník je zradný ako víno. Nič nedosiahne ten, ktorého žiadosti sú široké ako podsvetie; ako smrť nikdy nemá dosť, hoci by aj k sebe pozhŕňal všetky národy a zhromaždil všetkých ľudí.

6Či títo všetci nebudú vznášať na jeho adresu porekadlá, posmešné pesničky a poznámky? Či nepovedia: ‚Beda tomu, kto zhrabúva, čo nepatrí jemu! — Dokedy ešte? — Aj tomu, kto vymáha dlhy.‘

7Azda náhle nepovstanú tvoji veritelia? Či sa nezburcujú tí, čo sa triasli strachom z teba? Potom ty budeš ich korisťou

8za to, že si plienil mnohé národy. Tí, čo z ľudu zostali, ťa olúpia pre ľudskú krv a násilie páchané na zemi, v mestách a na všetkých ich obyvateľoch.

9Beda tomu, kto zhrabúva mrzký zisk pre svoj dom a svoje hniezdo si vysoko stavia, aby bol uchránený od nešťastia.

10Zosnoval si si hanbu pre vlastný dom; tým, že kynožíš mnohé národy, pripravuješ sa o život ty sám.

11Kameň z múru volá o pomoc a trám z drevenej podpery odpovedá.

12Beda tomu, kto mesto stavia z krvi a neprávosťou ho podopiera.

13Či to nie je od Hospodina zástupov, keď sa ľudia vyčerpávajú pre oheň a národy sa namáhajú pre nič za nič?

14Zem bude naplnená poznaním Hospodinovej slávy, ako sú moria zaliate vodami.

15Beda tomu, čo svojich blížnych napája a čo primiešava jed svojej zlosti, aby ich opil a díval sa na ich nahotu.

16Nasýtiš sa potupou namiesto slávy. Pi aj ty a tras sa! Aj na teba sa vyleje čaša v Hospodinovej pravici a potupa dôjde na tvoju slávu.

17Zaplaví ťa násilie páchané na Libanone; násilnosti na zvieratách ťa predesia; to máš za preliatu ľudskú krv a násilie v krajine, v meste a na všetkých obyvateľoch.

18Čo zmôže vyrezávaná modla, čo stvárnil jej tvorca, liata modla, lživý radca, že sa tvorca spolieha na svoj výtvor a zhotovuje nemých bôžikov?!

19Beda tomu, čo drevu hovorí: ‚Precitni!‘ a nemému kameňu: ‚Zobuď sa!‘ Či to môže poradiť? Pozri sa, veď je to potiahnuté zlatom a striebrom a nemá to v sebe nijakého ducha.

20Hospodin je vo svojom svätom chráme. Zmĺkni pred ním, celá zem!“

← Chapter 1 Jump to: Chapter 3 →