Lamentations 5

Slovakian 2017

← Chapter 4 Jump to:

1Spomeň si, Hospodin, čo sa s nami stalo, pozri a viď našu potupu!

2Naše dedičstvo dostali cudzinci, naše domy cudzozemci.

3Stali sme sa sirotami bez otca, naše matky sú ako vdovy.

4Vlastnú vodu pijeme za peniaze, vlastné drevo dostávame za poplatok.

5S jarmom na šiji nás prenasledujú, sme unavení, nemáme pokoja.

6Egyptu sme podávali ruku, aj Asýrii, aby sme sa nasýtili chleba.

7Naši otcovia hrešili a niet ich. My však znášame ich previnenia.

8Vládnu nám otroci, niet nikoho, kto by nás vytrhol z ich ruky.

9S nasadením života si obstarávame chlieb, ohrozovaní mečom z púšte.

10Ako popraskaná pec je naša koža od horúčky z hladu.

11Zhanobené boli ženy na Sione i panny v judských mestách.

12Vlastnými rukami vešali kniežatá, starcom neprejavili úctu.

13Mládenci nosia žarnov a chlapci sa potkýnajú pod nákladom dreva.

14Starci prestali zasadať v bráne a mládenci preberať na strunách.

15Naše srdce sa prestalo radovať, na smútok sa premenil náš tanec.

16Spadla nám koruna z hlavy, beda nám, lebo sme zhrešili.

17Od tohto nám zamdlelo srdce, z toho všetkého nám potemnel zrak,

18kvôli vrchu Sion, ktorý je spustošený a preháňajú sa po ňom líšky.

19Ty, Hospodin, tróniš naveky, tvoj trón trvá z pokolenia na pokolenie.

20Prečo na nás stále zabúdaš a opúšťaš nás na dlhý čas?

21Priveď nás opäť k sebe, Hospodin, a my sa vrátime. Obnov naše dni, ako boli oddávna.

22Azda si nás úplne zavrhol? Tak veľmi sa hneváš na nás?

← Chapter 4 Jump to: