Mark 4

Slovakian 2017

← Chapter 3 Jump to: Chapter 5 →

1Opäť začal učiť pri mori. Zhromaždil sa k nemu taký veľký zástup, že nastúpil do člna na mori a posadil sa tam, zatiaľ čo celý zástup zostal na brehu mora.

2Učil ich mnohým veciam v podobenstvách a vo svojom učení im hovoril:

3„Počúvajte! Rozsievač vyšiel siať.

4Keď rozsieval, niektoré zrno padlo na kraj cesty, prileteli vtáky a pozobali ho.

5Iné padlo na skalnatú pôdu, kde nemalo dostatok zeme. Hneď vzišlo, lebo nebolo hlboko v zemi.

6Keď potom vyšlo slnko, spálilo ho a pretože nemalo koreň, uschlo.

7Ďalšie padlo medzi tŕnie. Tŕnie sa rozrástlo a udusilo ho, takže neprinieslo úrodu.

8A iné padlo do dobrej pôdy, vzišlo, vyrástlo a prinieslo úrodu: niektoré tridsaťnásobnú, iné šesťdesiatnásobnú a ďalšie stonásobnú.“

9A dodal: „Kto má uši na počúvanie, nech počúva!“

10Keď bol potom sám, tí, čo boli okolo neho spolu s Dvanástimi, sa ho pýtali, čo znamenajú podobenstvá.

11Povedal im: „Vám je dané poznať tajomstvo Božieho kráľovstva, ale tým, čo sú vonku, sa všetko podáva v podobenstvách,

12aby len hľadeli a hľadeli, ale nevideli, a aby len počúvali a počúvali, ale nechápali, aby sa neobrátili a nebolo im odpustené.“

13Potom im povedal: „Nerozumiete tomuto podobenstvu? Ako potom pochopíte všetky ostatné podobenstvá?

14Rozsievač rozsieva slovo.

15To zrno vedľa cesty sú tí, čo ho počúvajú, ale hneď prichádza satan a oberá ich o slovo zasiate do nich.

16Podobne je to aj s tými, u ktorých je zasiate do skalnatej pôdy: keď slovo počujú, hneď ho s radosťou prijímajú,

17no nemajú v sebe koreň, sú chvíľkoví. Keď potom príde súženie alebo prenasledovanie pre to slovo, hneď odpadnú.

18A u iných je zasiate do tŕnia. Oni slovo síce počúvajú,

19ale svetské starosti, mámenie bohatstva a žiadostivosť po ostatných veciach prenikajú dovnútra a slovo udusia, takže zostáva bez úžitku.

20Nakoniec sú takí, u ktorých je zasiate do dobrej pôdy: slovo počúvajú, prijímajú a prinášajú úžitok tridsaťnásobný, šesťdesiatnásobný, ba aj stonásobný.“

21Ďalej im povedal: „Vari sa prináša lampa nato, aby ju postavili pod mericu alebo pod posteľ? Či nie nato, aby ju postavili na svietnik?

22Nič nie je také skryté, aby nebolo odhalené, a nič také utajené, aby to nevyšlo najavo.

23Kto má uši na počúvanie, nech počúva!“

24Ďalej im hovoril: „Dávajte si pozor, čo počúvate! Akou mierou meriate, takou vám bude namerané, ba ešte aj pridané,

25lebo kto má, tomu bude pridané, a kto nemá, tomu bude vzaté aj to, čo má.“

26Ďalej povedal: „S Božím kráľovstvom je to tak, ako keď človek zaseje zrno do zeme.

27Či spí, alebo bdie, vo dne i v noci zrno klíči a rastie, ani sám nevie ako.

28Zem sama od seba prináša úrodu: najprv steblo, potom klas a nakoniec plno zŕn v klase.

29Keď potom vydá úrodu, hneď priloží kosák, lebo nastala žatva.“

30A pokračoval: „K čomu prirovnáme Božie kráľovstvo alebo akým podobenstvom ho znázorníme?

31Je ako horčičné zrnko, ktoré je po zasiatí do zeme najmenšie zo všetkých semienok na zemi,

32ale zasiate vzíde a býva mohutnejšie ako všetky iné rastliny a vyháňa také veľké konáre, že v jeho tieni môžu hniezdiť nebeské vtáky.“

33A mnohými podobenstvami im vravel Slovo, podľa toho, ako boli schopní počúvať.

34Bez podobenstva im ani nehovoril, ale svojim učeníkom osamote všetko vysvetľoval.

35V ten deň, keď sa zvečerilo, im povedal: „Prejdime na druhý breh.“

36Nato opustili zástup a jeho vzali so sebou, tak ako bol, v člne. Sprevádzali ho aj iné člny.

37Tu sa strhla mohutná búrka s víchricou a vlny sa valili na čln, takže čln sa už napĺňal.

38Ježiš však spal na vankúši v zadnej časti člna. Zobudili ho a povedali mu: „Učiteľ, nedbáš, že hynieme?“

39Zobudil sa, pohrozil víchru a prikázal moru: „Mlč, utíš sa!“ Vtedy víchor ustal a nastalo veľké ticho.

40A im povedal: „Čo ste takí ustrašení? Ešte stále nemáte vieru?“

41Prenikol ich veľký strach a jeden druhému hovorili: „Ktože je to, že ho i vietor, i more počúva?“

← Chapter 3 Jump to: Chapter 5 →