Mark 4

Slovakian (NPK) (Nádej Pre Kazdého) 2023

← Chapter 3 Jump to: Chapter 5 →

1Potom Ježiš opäť učil pri mori. Okolo neho sa zhromaždili veľké zástupy, preto musel nasadnúť do loďky a odtiaľ sa prihováral k ľuďom na brehu.

2Keď učil, často používal podobenstvá. Hovoril im:

3„Počúvajte! Jeden roľník sa vybral na pole zasiať obilie.

4Nie všetky zrnká však padli do vhodnej pôdy. Niektoré sa dostali na kraj cesty. Zlietli sa vtáky a pozobali ich.

5Iné padli na skalnaté miesto, kde bolo len trochu pôdy. Tam síce veľmi skoro vyklíčili, lebo neboli hlboko v zemi,

6ale v slnečnej páľave rastlinky pre nedostatok vlahy vyschli.

7Iné zrnká padli medzi bodľačie, ktoré mladé výhonky čoskoro udusilo, takže klasy ani nevyrástli.

8Zato zrno, ktoré padlo do úrodnej pôdy, vzišlo, rástlo a prinieslo úrodu – niektoré tridsaťnásobnú, ďalšie šesťdesiatnásobnú a iné stonásobnú.“

9Potom Ježiš dodal: „Kto má uši na počúvanie, nech počúva!“

10Neskôr, keď zostal sám so svojimi dvanástimi a ešte ďalšími učeníkmi, spýtali sa ho: „Prečo hovoríš v podobenstvách?“

11Odpovedal im: „Vám, ktorí bývate so mnou, Boh už zjavil tajomstvá svojho kráľovstva. Ale tým, čo sú ešte mimo neho, sa to usilujem vysvetliť v podobenstvách,

12aby boli nútení rozmýšľať. Oni však počúvajú, ale nerozumejú; pozerajú sa, ale nevidia: nie sú ochotní obrátiť sa k Bohu, aby im odpustil ich previnenia.“

13Ježiš sa učeníkov opýtal: „Vy tomu podobenstvu nerozumiete? Ako potom chcete pochopiť to, čo vám hovorím!? Tak teda:

14Rozsievačom zasieva Božie posolstvo.

15Srdce niektorých poslucháčov je ako udupaná cesta. Satan ihneď prichádza a usiluje sa o to, aby zabudli, čo počuli.

16Podobne je to aj s tými, u ktorých je slovo zasiate do skalnatej pôdy. Božie posolstvo si vypočujú a radostne ho prijmú.

17Nezakorení do hĺbky, je dočasné. Keď prídu ťažkosti alebo prenasledovanie, hneď sa vzdajú.

18Pôda zarastená bodľačím je obrazom ľudí, ktorí si Božiu radostnú zvesť vypočujú a prijmú ju,

19ale každodenné starosti, túžba po majetku a pachtenie za tým, čo ponúka súčasná doba, udusia v srdci Božie posolstvo, takže zostane bez úžitku.

20Napokon úrodnej pôde sa podobajú tí, ktorí prijmú Božiu zvesť bezvýhradne, a preto prinášajú bohatú úrodu: tridsať, šesťdesiat, ba i stonásobne viac, ako bolo do ich sŕdc zasiate.“

21Potom pokračoval: „Keď niekto rozsvieti lampu, zakryje ju azda nejakou nádobou alebo strčí pod posteľ? Alebo ju umiestni tak, aby všetkým jasne svietila?

22Všetko, čo je teraz skryté, vyjde raz na svetlo, a čo je dnes utajované, vyjde najavo.

23Kto má uši na počúvanie, nech počúva!

24Premýšľajte o tom, čo počujete! Akou mierou meriate, takou Boh nameria vám a ešte vám aj pridá.

25Ten, kto žije podľa Božieho slova, bude mu rozumieť stále viac. Ale ten, kto podľa neho nežije, čoskoro prestane rozumieť aj to, čo mu je teraz jasné.“

26Ježiš hovoril ďalšie podobenstvá: „S Božím kráľovstvom je to tak, ako keď roľník zaseje na poli obilie.

27Dni ubiehajú, zrno vyklíči a rastie vo dne v noci bez jeho pričinenia.

28Veď pôda prináša úrodu sama od seba: najprv steblo, potom klas a ten sa naleje zrnom.

29A keď obilie napokon dozreje, príde žatva a roľník zožne úrodu.“

30„Ako vám ešte môžem znázorniť Božie kráľovstvo? K čomu ho mám prirovnať?“ pokračoval Ježiš.

31„Je ako horčičné zrno: môžu ho zasiať ako to najmenšie semienko na poli.

32Ale keď ho zasejú do zeme, prerastie všetky byliny na poli a vyháňa také veľké vetvy, že vtáci môžu hniezdiť v ich tôni.“

33Použil ešte mnoho podobných podobenstiev, aby priblížil ľuďom svoje učenie.

34Keď hovorieval verejne, používal výhradne podobenstvá. Ale keď potom zostal so svojimi učeníkmi osamote, všetko im vysvetlil.

35Keď sa zvečerilo, navrhol Ježiš učeníkom: „Preplavme sa na druhý breh jazera.“

36Opustili zástup a v tej istej lodi, v ktorej Ježiš učil, odrazili od brehu. Niekoľko ďalších lodiek sa plavilo s nimi.

37Onedlho sa na jazere strhla veľká búrka a víchrica. Obrovské vlny sa zapierali do loďky: čoskoro bola plná vody a hrozilo, že sa potopí.

38Ježiš však spal v zadnej časti lode s hlavou na poduške. Učeníci ho zobudili a celí zúfalí kričali: „Majstre, tebe je jedno, že sa utopíme!?“

39Ježiš vstal, pohrozil vetru a prikázal moru: „Mlč! Utíš sa!“ V tej chvíli víchor prestal a zavládlo nesmierne ticho.

40„Prečo ste sa tak vyľakali? Nedôverujete mi?“ spýtal sa učeníkov.

41Boli ohromení a pýtali sa jeden druhého: „Kto to vlastne je, že ho poslúcha vietor i more?“

← Chapter 3 Jump to: Chapter 5 →