Matthew 9

Slovakian (NPK) (Nádej Pre Kazdého) 2023

← Chapter 8 Jump to: Chapter 10 →

1Ježiš opäť nastúpil do loďky, preplavil sa na druhý breh a prišiel do Kafarnauma, do mesta, kde býval.

2Čoskoro k nemu priniesli na nosidlách ochrnutého človeka. Keď Ježiš videl ich vieru, povedal chorému: „Teš sa, priateľ môj, tvoje hriechy sú odpustené!“

3Niektorí z učiteľov Zákona sa však pohoršovali: „Ten človek sa rúha!“

4Ale Ježiš vedel, čo si myslia, a preto sa spýtal: „Prečo máte srdcia naplnené zlobou?

5Čo je ľahšie povedať: Odpúšťajú sa ti hriechy, alebo: Vstaň a choď!?

6Ale aby ste vedeli, že Syn človeka má na zemi moc odpúšťať hriechy…“ Nato sa obrátil k ochrnutému a povedal mu: „Vstaň a vezmi si svoje lôžko. Môžeš ísť domov.“

7A on vstal a odišiel.

8Toto sa odohralo pred očami zhromaždeného davu. Všetci žasli a ďakovali Bohu, že dal človeku takú moc.

9Keď sa Ježiš uberal ďalej, všimol si muža, ktorý na colnici vyberal poplatky. Ten muž sa volal Matúš. „Poď so mnou a staň sa mojím učeníkom!“ vyzval ho Ježiš. Matúš hneď vstal a išiel za ním.

10Neskôr, keď Ježiš spolu s učeníkmi večeral v Matúšovom dome v spoločnosti mnohých ľudí pochybnej povesti,

11zbožní farizeji sa pohoršovali a vraveli jeho učeníkom: „Ako si váš majster môže sadnúť za jeden stôl s takou spodinou?“

12Keď to Ježiš počul, odpovedal im: „Lekára nepotrebujú zdraví, ale chorí.

13Choďte a snažte sa pochopiť, čo znamenajú slová Písma: ‚Nejde mi o vaše obete a dary, ale o to, aby ste boli milosrdní.‘ Neprišiel som volať k Bohu tých, ktorí sú presvedčení o vlastnej spravodlivosti, ale hriešnikov.“

14Jedného dňa prišli za Ježišom učeníci Jána Krstiteľa s otázkou: „Prečo sa tvoji učeníci nepostia? Veď to robíme my aj farizeji!“

15Ježiš im odpovedal: „Majú vari svadobčania, ktorých pozval ženích, dôvod smútiť, kým je s nimi? Ale prídu dni, keď bude ženích od nich vzatý, a potom sa budú postiť.

16Nikto predsa neprišíva na staré šaty záplatu z novej látky, lebo by vytrhla staré tkanivo a diera by sa ešte zväčšila.

17Ani mladé víno nenalievate do mechov zo starej kože, lebo by popraskali a víno by vytieklo. Nové víno potrebuje nové mechy!“

18Kým Ježiš hovoril, prišiel jeden z predstaviteľov miestnej synagógy a poklonil sa mu. „Práve mi umrela dcéra,“ povedal, „ale ty jej môžeš vrátiť život. Poď, polož na ňu ruku a ožije.“

19Ježiš vstal a šiel – a jeho učeníci ho nasledovali.

20Vtom k nemu pristúpila zozadu akási žena, ktorá už dvanásť rokov krvácala, a dotkla sa okraja jeho šiat,

21lebo si pomyslela: „Stačí, ak sa dotknem jeho šiat, určite sa uzdravím.“

22Ježiš sa obrátil, pozrel sa na ňu a povedal: „Teš sa, žena. Tvoja viera ťa uzdravila.“ A naozaj, od tej chvíle bola žena zdravá.

23Keď Ježiš vošiel do domu predstaveného synagógy, kde hrala pohrebná hudba a nariekal zhromaždený dav,

24povedal im: „Rozíďte sa, veď dievčatko neumrelo, iba spí.“ Oni sa mu však vysmiali.

25Hneď ako všetkých poslali preč, vstúpil do miestnosti, v ktorej bolo dievčatko, chytil ho za ruku a ono ožilo a vstalo.

26Správa o tomto zázraku sa rozniesla po celom kraji.

27Keď bol Ježiš na ceste späť, išli za ním dvaja slepci a volali naňho: „Syn Dávidov, zmiluj sa nad nami!“

28Kráčali za ním až do domu. Slepí pristúpili celkom k nemu a on sa ich spýtal: „Naozaj veríte, že mám moc vrátiť vám zrak?“ „Áno, Pane,“ odpovedali mu.

29Ježiš sa dotkol ich očí a povedal: „Nech sa vám stane, ako veríte.“

30V tej chvíli začali vidieť. Dôrazne im prikázal: „Nikto sa o tom nesmie dozvedieť!“

31Oni však išli a rozniesli tú správu po celom kraji.

32Keď odtiaľ Ježiš s učeníkmi odchádzal, priviedli k nemu nemého človeka, posadnutého zlým duchom.

33Ježiš démona vyhnal a muž ihneď začal hovoriť. Ľudia v dave žasli a hovorili: „Nikdy nikto nič podobné v Izraeli nevidel!“

34Ale farizeji vysvetľovali: „Diabol, kráľ démonov, mu dal moc vyháňať démonov.“

35Potom Ježiš prechádzal všetkými mestami a dedinami, učil v židovských synagógach a hlásal radostnú správu o Božom kráľovstve. A všade, kam prišiel, liečil choroby tela aj ducha.

36Pri pohľade na ľudí, ktorí za ním prichádzali, jeho vnútro bolo naplnené súcitom a veľkou bolesťou – boli totiž utrápení a bezbranní ako ovce bez pastiera.

37Vtedy povedal svojim učeníkom: „Žatva je veľká, ale žencov je málo.

38Preto proste Pána žatvy, aby vyslal robotníkov na svoje polia.“

← Chapter 8 Jump to: Chapter 10 →