Hebrews 6

Slovakian Bible (NPK) 1993 - (Nádej Pre Kazdého)

← Chapter 5 Jump to: Chapter 7 →

1Preto už nezostávame len pri základoch Kristovho učenia, ako je pokánie z hriechov, viera v Boha,

2učenie o krste, vkladaní rúk, vzkriesení z mŕtvych a večnom súde, ale smerujeme k dospelosti.

3Ak Boh dovolí, budeme duchovne rásť.

4Pre tých, ktorých jasné svetlo evanjelia už raz osvietilo,

5ktorí na sebe okúsili, aké nádherné sú Božie nebeské dary, ktorí boli obdarení Svätým Duchom, počuli Božie spásne slovo a zakúsili niečo z moci budúceho sveta --

6pre tých nie je možné, aby znova robili pokánie a opäť sa obrátili k Bohu, ak sa vedome od neho odvrátili a boli mu neverní. Svojou neverou totiž znova pribili Božieho Syna na kríž a vystavili ho posmechu nepriateľov.

7Veď zem, ktorá je výdatne zavlažovaná dažďom a dáva užitočné plodiny tým, čo ju obrábajú, prijíma Božie požehnanie.

8Ale ak rodí iba tŕnie a bodľačie, je nepotrebná, súca na zavrhnutie, a napokon ju vypália.

9Keď takto hovoríme, sme o vás presvedčení, milovaní bratia, že ste na dobrej ceste k spáse.

10Lebo Boh nie je nespravodlivý. Nezabudne, čo ste vykonali a ako ste z lásky k nemu pomáhali iným veriacim a ešte aj pomáhate.

11Túžime len, aby každý z vás prejavoval neochabujúcu horlivosť až do konca, keď sa naplní naša nádej.

12Preto neklesajte vo viere, ale napodobňujte tých, ktorí sa vierou a trpezlivosťou stali dedičmi zasľúbení.

13Keď Boh dával zasľúbenie Abrahámovi a nemal nikoho väčšieho, na koho by prisahal, prisahal na seba samého slovami:

14Veľmi ťa požehnám a dám ti veľké potomstvo."

15A tak Abrahám trpezlivo čakal, kým Boh svoj sľub nesplnil.

16Ľudia sa totiž prísahou dovolávajú kohosi väčšieho od seba a prísaha je pre nich zárukou, ktorou sa končí každý spor.

17Boh chcel tým, ktorým dával zasľúbenie, presvedčivo dokázať nemeniteľnosť svojho rozhodnutia, preto svoje zasľúbenie potvrdil ešte prísahou.

18A tak tieto dve nezmeniteľné veci -- zasľúbenie a prísaha -- v ktorých Boh predsa nemôže klamať, sú mocným povzbudením pre nás, ktorí k nemu upíname svoju nádej.

19Táto nádej je pre nás istou a pevnou kotvou duše, ktorá nás spája so samým Bohom až za oponou" v nebi, kam nás predišiel Ježiš. Je naším veľkňazom naveky, ako bol Melchizedech.

← Chapter 5 Jump to: Chapter 7 →