John 20

Slovakian Bible (NPK) 1993 - (Nádej Pre Kazdého)

← Chapter 19 Jump to: Chapter 21 →

1Prvý deň po sobote, ešte pred svitaním, šla Mária Magdaléna k hrobu a videla, že kameň, ktorým bola uzavretá hrobka, je odsunutý.

2Bežala k Petrovi a k učeníkovi, ktorého mal Ježiš tak rád, a oznámila mu: Nášho Pána vzali z hrobu a nevieme, kde ho uložili."

3Obaja sa hneď ponáhľali k hrobu.

4Druhý učeník predbehol Petra a bol pri hrobe prvý.

5Naklonil sa dnu, videl tam ležať plátno, ale dnu nevošiel.

6Vtom dobehol aj Peter, vstúpil do hrobky a okrem plátna našiel aj šatku,

7ktorou mal Ježiš prikrytú hlavu. Šatka bola zložená a ležala na inom mieste.

8Teraz vstúpil dnu aj druhý učeník, ktorý prvý pribehol k hrobu. Všetko si prehliadol a uveril, že Ježiš vstal z mŕtvych.

9Doposiaľ totiž nerozumeli tým predpovediam v Písme, kde sa hovorí, že Ježiš vstane z mŕtvych.

10Obaja učeníci sa vrátili späť do Jeruzalema.

11Medzitým sa Mária vrátila k hrobu a plakala. Naklonila sa do hrobky

12a zazrela dvoch anjelov v bielom. Sedeli na tom mieste, kde predtým ležalo Ježišovo telo, jeden pri hlave, druhý pri nohách.

13Prečo plačeš?" spýtal sa jeden z nich. Odniesli môjho Pána a neviem, kam ho uložili," odpovedala.

14Obrátila sa a za chrbtom videla kohosi stáť, ale nepoznala, že je to Ježiš.

15Prečo plačeš?" spýtal sa jej. Koho hľadáš?" Mária sa domnievala, že je to záhradník, preto mu povedala: Pane, ak si ho odniesol, povedz, kde si ho položil, a ja poňho pôjdem."

16Mária!" prihovoril sa jej Ježiš. Obrátila sa a po hebrejsky zvolala: Rabbuni!" To znamená Majstre!"

17Nedotýkaj sa ma!" upozornil ju. Ešte som nevstúpil k môjmu Otcovi. Bež a povedz mojim bratom, že odchádzam k svojmu a vášmu Otcovi, k svojmu a vášmu Bohu."

18Mária Magdaléna vyhľadala učeníkov a oznámila im: Videla som Pána!" A porozprávala im všetko, čo jej povedal.

19V ten nedeľný večer sa zhromaždili všetci jeho učeníci. Dvere mali zamknuté, lebo sa báli Židov. Zrazu sa zjavil Ježiš, postavil sa doprostred miestnosti a pozdravil ich: Pokoj vám!"

20Potom im ukázal rany na rukách a na boku. Aká to bola nesmierna radosť pre učeníkov, že znova vidia svojho Pána!

21Ježiš im opäť povedal: Pokoj vám. Ako mňa poslal Otec, tak ja posielam vás."

22Potom dýchol na nich a povedal: Prijmite Svätého Ducha.

23Komu odpustíte hriechy, tomu budú odpustené, komu ich neodpustíte, tomu odpustené nebudú."

24Tomáš, jeden z dvanástich učeníkov, prezývaný Dvojča, nebol pri tom, keď sa toto všetko stalo.

25Ostatní mu rozprávali: Videli sme Pána!" Ale Tomáš pochybovačne odpovedal: Neuverím, kým neuvidím a neohmatám rany na jeho rukách a boku."

26O týždeň boli učeníci znovu spolu a tentoraz bol s nimi aj Tomáš. Dvere boli zasa zamknuté, keď sa Ježiš znova zjavil medzi nimi a pozdravil ich: Pokoj vám!"

27Potom sa obrátil k Tomášovi a povedal mu: Dotkni sa prstami mojich prebodnutých rúk a môjho boku. A už nepochybuj, ale ver!"

28Môj Pán a môj Boh!" vyznal pokorne Tomáš.

29Ježiš mu na to odpovedal: Veríš, lebo si ma videl. Ale akí šťastní sú tí, ktorí nevideli, a uverili!"

30Ježišovi učeníci boli svedkami ešte mnohých Ježišových zázrakov, ktoré nie sú opísané v tejto knihe.

31Ale tieto správy sú zachytené, aby ste uverili, že Ježiš je Kristus, Boží Syn, a aby ste skrze vieru v neho mali večný život.

← Chapter 19 Jump to: Chapter 21 →