Luke 18

Slovakian Bible (NPK) 1993 - (Nádej Pre Kazdého)

← Chapter 17 Jump to: Chapter 19 →

1Jedného dňa im vyrozprával podobenstvo o tom, že sa treba stále modliť a neochabovať.

2V ktoromsi meste bol sudca, ktorý sa Boha nebál a na ľudskú mienku nedal.

3Chodievala za ním istá vdova, ktorá sa uňho dovolávala práva proti človeku, čo jej ublížil.

4Sudca sa jej najprv nechcel zastať, ale potom si povedal: Aj keď sa Boha nebojím a na ľudí nedbám,

5predsa sa jej zastanem, lebo inak ma svojou neodbytnosťou celkom umorí."

6A Pán doložil: Vidíte, takej neodbytnej prosebníčke vyhovel aj nespravodlivý sudca!

7Ako by sa potom Boh nezastal svojich vyvolených, ktorí k nemu volajú vo dne i v noci? Aj keď ich hneď nevypočuje, trpezlivo ich načúva a nakoniec pomôže v pravý čas.

8Ale keď Syn človeka znovu príde, nájde ľudí s takou vytrvalou vierou?"

9O tých, ktorí si o sebe mysleli, že sú bez chyby, a na iných hľadeli zvysoka, porozprával Ježiš toto podobenstvo:

10Dvaja muži prišli do chrámu, aby sa pomodlili. Jeden z nich bol farizej a druhý colník.

11Farizej si zastal vpredu a takto sa modlil:Ďakujem ti, Bože, že nie som taký chamtivec, nepoctivec alebo cudzoložník ako ostatní ľudia, a najmä, že nie som ako tento colník.

12Dva razy do týždňa sa postievam a dávam desatinu zo všetkých svojich príjmov.

13No colník stál celkom vzadu so sklonenou hlavou, ani len oči sa neodvážil zdvihnúť k nebu. Na znamenie ľútosti sa bil do pŕs a takto sa modlil:Bože, zľutuj sa nado mnou, som veľký hriešnik.

14Dôrazne vám hovorím, že colník sa vrátil domov ospravedlnený, a nie farizej. Lebo každý, kto sa povyšuje, bude ponížený, a kto sa ponižuje, bude povýšený."

15Jedného dňa priniesli matky Ježišovi malé deti, aby sa ich dotýkal. Keď to učeníci videli, odháňali ich.

16Ale Ježiš si zavolal deti k sebe a povedal: Nebráňte deťom prichádzať ku mne, lebo takým patrí Božie kráľovstvo.

17Hovorím vám, kto neuverí vo mňa tak bezvýhradne ako dieťa, nikdy doň nevojde."

18Jeden vznešený muž sa spýtal Ježiša: Dobrý učiteľ, čo musím robiť, aby som získal večný život?" --

19Prečo ma nazývaš dobrým? Veď dobrý je iba Boh.

20A poznáš predsa prikázania: Nescudzoložíš, nezabiješ, neukradneš, nikoho krivo neobviníš, budeš si vážiť svojich rodičov."

21Muž odpovedal: Tieto prikázania sa usilujem zachovávať od svojej mladosti."

22Ježiš mu povedal: A predsa ti ešte niečo chýba. Predaj všetko, čo máš, rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebi. Potom príď a nasleduj ma."

23Keď to muž počul, zosmutnel a odišiel, lebo bol veľmi bohatý.

24Keď Ježiš videl, ako smutný odchádza, povedal: Ako ťažko prichádzajú bohatí ľudia k Bohu.

25To skôr prejde ťava uchom ihly, ako boháč vstúpi do Božieho kráľovstva."

26Tí, čo to počuli, zvolali: Ak je to také ťažké, kto vôbec môže byť spasený?"

27Odpovedal im: Na čo človek nestačí, to môže urobiť Boh."

28Nato povedal Peter: Ty vieš, že sme pre teba opustili všetko a šli sme za tebou." --

29Áno," odpovedal im, každý, kto sa pre Božie kráľovstvo niečoho vzdal -- domova, manželky, súrodencov, rodičov alebo detí --

30dostane bohatú odmenu: už na tomto svete získa omnoho viac a v budúcom svete dostane večný život."

31Ježiš vzal so sebou dvanástich učeníkov a povedal im: Ideme teraz do Jeruzalema a tam sa splní všetko, čo predpovedali starodávni proroci o Synovi človeka.

32Odovzdajú ho do rúk pohanov, budú sa mu posmievať, potupia a opľujú ho.

33Potom ho zbičujú a zabijú, ale na tretí deň vstane z mŕtvych."

34Ale učeníci nič z toho nepochopili a jeho slová ostali pre nich záhadou.

35Keď sa blížili k Jerichu, sedel pri ceste jeden slepec a žobral.

36Počul, že okolo prúdia davy ľudu, a spytoval sa, čo sa to deje.

37Povedali mu, že tadiaľ prechádza Ježiš z Nazareta.

38Len čo to počul, zvolal: Ježiš, Syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou!"

39Tí, čo šli vpredu, ho okrikovali, ale on volal ešte hlasnejšie: Syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou!"

40Nato Ježiš zastal a kázal, aby ho k nemu priviedli. Keď sa slepý k nemu dostal, spýtal sa ho Ježiš:

41Čo chceš, aby som pre teba urobil?" -- Pane, túžim vidieť," odpovedal.

42Dobre, nech sa ti vráti zrak! Tvoja viera ťa zachránila," povedal mu Ježiš.

43Od tej chvíle muž naozaj videl, šiel za Ježišom a chválil Boha. A všetci, ktorí boli toho svedkami, takisto zvelebovali Boha.

← Chapter 17 Jump to: Chapter 19 →