Matthew 21

Slovakian Bible (NPK) 1993 - (Nádej Pre Kazdého)

← Chapter 20 Jump to: Chapter 22 →

1Keď sa blížili k Jeruzalemu a došli k Betfage na Olivovom vrchu, poslal Ježiš dvoch učeníkov napred

2a povedal im: Choďte do mestečka, ktoré je pred vami. Nájdete tam priviazanú oslicu aj s osliatkom. Odviažte ju a priveďte sem.

3Keby sa vás niekto spýtal, čo to robíte, povedzte, že Pán ju potrebuje, a nebude vám brániť."

4Tak sa začalo plniť to, čo predpovedal prorok:

5Povedzte Jeruzalemu: Tvoj kráľ prichádza k tebe, tichý a sediaci na osliatku!"

6Učeníci šli a vykonali všetko podľa Ježišovho príkazu.

7Priviedli oslicu aj osliatko, namiesto sedla položili svoje plášte a vysadili na ne Ježiša.

8Mnohí z davu prestierali na cestu svoje plášte, iní stínali konáre zo stromov a zdobili nimi cestu.

9Sprievod ľudí, ktorý ho obklopoval spredu aj zozadu, volal: Nech Boh žehná syna kráľa Dávida! Sláva mu, Boh ho poslal! Nebo, jasaj!"

10Keď vošiel do Jeruzalema, celé mesto zachvátilo vzrušenie a ľudia sa spytovali: Kto je to?"

11A zo zástupu sa ozývalo: To je Ježiš, prorok z galilejského Nazareta!"

12Potom Ježiš vošiel do chrámu a vyhnal všetkých, ktorí tu predávali a kupovali, poprevracal stoly zmenárnikom, stánky predavačom holubov

13a povedal im: Je napísané, že môj dom je domom modlitby, ale vy ste z neho urobili pelech zlodejov!"

14Na chrámovom nádvorí sa okolo neho zhŕkli slepí a chromí a on ich uzdravoval.

15Ale keď veľkňazi a učitelia Zákona videli tie zázraky a počuli, že aj deti volajú v chráme: Sláva Dávidovmu synovi!" veľmi ich to pobúrilo.

16Vyčítali mu: Nepočuješ, čo volajú?" Odpovedal im: Pravdaže. Azda ste nečítali, že aj dojčatá a malé deti ho budú chváliť svojím krikom?"

17Nato ich nechal a odišiel do Betánie, kde prenocoval.

18Keď sa ráno vracal do Jeruzalema, pocítil hlad.

19Pri ceste si všimol figovník, ale keď prišiel k nemu, nenašiel na ňom nijaké plody, iba lístie. Povedal: Už nikdy sa na tebe neurodí ovocie!" A figovník v tej chvíli uschol.

20Keď to učeníci videli, prekvapene zvolali: Ako rýchlo ten figovník vyschol!"

21Ježiš im odpovedal: Hovorím vám, ak budete veriť bez pochybovania, môžete robiť aj väčšie veci, ako ste teraz videli. Ak rozkážete tomuto vrchu, posuň sa a zrúť do mora, stane sa.

22A dosiahnete všetko, za čo sa s vierou budete modliť."

23Keď potom zasa učil v chráme, prišli k nemu veľkňazi a poprední židovskí vodcovia a spýtali sa ho, akým právom to všetko robí: Kto ti dal na to moc?"

24Poviem vám to," odpovedal Ježiš, ale najprv odpovedzte vy na moju otázku:

25Krstil Ján Krstiteľ z poverenia Boha alebo ľudí?" Začali sa radiť: Ak povieme, že ho poveril Boh, namietne, prečo sme mu teda neuverili.

26No ak odpovieme záporne, budeme sa musieť báť ľudu, lebo všetci pokladajú Jána za proroka."

27A tak mu napokon odpovedali. Nevieme." Povedal im: Ani ja vám nepoviem, akým právom tie veci konám."

28No ako by ste rozsúdili tento prípad: Istý muž mal dvoch synov a jednému z nich povedal: Syn môj, choď dnes pracovať na vinicu!

29Syn však odpovedal: Nechce sa mi. Ale potom si to rozmyslel a šiel.

30O to isté požiadal druhého syna. Ten odpovedal: Áno, pôjdem! Ale nešiel.

31Ktorý z dvoch synov poslúchol svojho otca?" Odpovedali: Ten prvý." Práve tak aj vás," odpovedal Ježiš, podvodníci a prostitútky predbiehajú do Božieho kráľovstva.

32Ján Krstiteľ vám ukázal správnu cestu pokánia, a vy ste mu neuverili, ale títo áno. No ani potom ste nerobili pokánie a neuverili ste mu."

33Teraz si vypočujte iný príbeh: Istý gazda vysadil vinicu. Ohradil ju plotom, vykopal v nej lis a vystaval strážnu vežu. Potom vinicu prenajal vinohradníkom a vydal sa na cesty.

34V čase oberačky poslal k vinohradníkom svojich sluhov, aby prevzali jeho diel úrody.

35Ale vinohradníci pochytali sluhov, jedného zmlátili, druhého zabili a tretieho ukameňovali.

36Gazda potom poslal ďalších sluhov; bolo ich ešte viac ako predtým, ale aj s tými naložili rovnako.

37Napokon poslal k nim vlastného syna. Myslel si, že aspoň pred ním sa zahanbia.

38Ale keď ho vinohradníci videli prichádzať, povedali si: To je dedič! Zabime ho a vinica bude naša!

39Zmocnili sa ho, vyvliekli ho z vinice a zabili.

40Čo myslíte, že urobí majiteľ s tými vinohradníkmi, keď sa vráti?"

41Odpovedali mu: Dá tých zlosynov bez milosti popraviť a vinicu prenajme ľuďom, ktorí mu budú svedomito odvádzať úrodu."

42Potom im povedal: Či poznáte slová Písma: Kameň, ktorý stavitelia zavrhli, stal sa kameňom uholným. Pán to urobil a my sa tomu čudujeme?

43Chcem tým povedať, že Boh vám svoje kráľovstvo odníme a zverí ho ľuďom, ktorí budú prinášať jeho ovocie.

44Kto ten kameň nedá na pravé miesto, potkne sa oň, alebo ho kameň rozdrví."

45Keď veľkňazi a farizeji počuli tieto podobenstvá, pochopili, že hovorí o nich.

46Chceli ho chytiť, ale báli sa davu, lebo všetci pokladali Ježiša za proroka.

← Chapter 20 Jump to: Chapter 22 →