Revelation 9

Slovakian Bible (NPK) 1993 - (Nádej Pre Kazdého)

← Chapter 8 Jump to: Chapter 10 →

1Tu zatrúbil piaty anjel. Videl som, ako z neba spadla na zem ďalšia hviezda. Mala kľúč od pažeráka priepasti.

2Len čo sa priepasť otvorila, vyvalil sa z nej dym ako z obrovskej vyhne a zastrel slnko i všetko povetrie.

3Z dymu sa vyrojili na zem kobylky a dostali moc, akú majú pozemské škorpióny.

4Ale mali príkaz neškodiť tráve na zemi ani zeleni stromov, iba ľuďom, ktorí nemajú na čele Božie znamenie.

5Ale nesmeli ľudí usmrcovať, iba trápiť päť mesiacov. Bolesť, čo spôsobujú, sa podobá uštipnutiu škorpióna.

6Vtedy budú ľudia túžiť po smrti, ale márne, budú si žiadať zomrieť, ale smrť od nich utečie.

7[7-8] Kobylky sa podobali koňom vychystaným do boja. Hlavy sa im jagali, akoby mali na nich zlaté vence, a mali ľudský výzor. Hrivy im povievali ako ženské vlasy a ich zuby boli levie.

9Prsia akoby mali okované železným pancierom a zvuk ich krídel pripomínal rachot vozov tiahnúcich do boja.

10A chvosty mali ako škorpióni a v nich žihadlá, aby nimi trýznili ľudí päť mesiacov.

11Ako kráľ nad nimi vládol anjel priepasti. Po hebrejsky sa volá Abaddon, po grécky Apollyon -- Zhubca.

12Ale to ešte nie je koniec. Prvá pohroma prešla a už sú tu dve ďalšie.

13Zatrúbil šiesty anjel. Počul som akýsi hlas od štyroch rohov zlatého oltára, ktorý je pred Bohom.

14Ten hlas rozkázal šiestemu anjelovi, čo mal poľnicu: Rozviaž štyroch anjelov spútaných pri veľkej rieke Eufrat."

15Tu boli rozviazaní tí štyria anjeli, pripravení na hodinu, deň, mesiac a rok, kedy majú pobiť tretinu ľudí.

16V ich obrovskom vojsku bolo dvesto miliónov jazdcov; dozvedel som sa ich presný počet.

17A potom sa mi zjavil takýto obraz: Videl som jazdcov, ako sa nesú na koňoch a majú ohnivočervené, fialovomodré a sírovožlté panciere. Hlavy koní boli ako hlavy levov a z tlám im sršal oheň, dym a síra.

18Touto trojitou pohromou -- ohňom, dymom a sírou z tlám -- usmrtili tretinu ľudí.

19Vražedná moc tých koní nevychádzala iba z tlám, ale aj z ich chvostov, ktoré boli ako jedovaté hady a nimi ľudí štípali.

20Avšak ľudia, ktorí prežili tieto pohromy, nerobili pokánie a neodvrátili sa od výtvorov svojich rúk. Neprestali sa klaňať démonom a modlám zo zlata, striebra, medi, kameňa a dreva, ktoré sú slepé, hluché a nemôžu sa pohybovať.

21Nie, ľudia sa vôbec nezmenili, neprestali sa vraždiť, nezanechali čarovanie, smilstvo a krádeže.

← Chapter 8 Jump to: Chapter 10 →