Romans 9

Slovakian Bible (NPK) 1993 - (Nádej Pre Kazdého)

← Chapter 8 Jump to: Chapter 10 →

1Ó Izrael! Ó môj národ! Ako veľmi túžim, aby si aj ty našiel cestu ku Kristovi!

2Trápim sa a srdce ma neprestajne bolí pre teba.

3Kristus vie a môže to dosvedčiť aj Svätý Duch, že by som radšej sám chcel byť zatratený, keby to mohlo teba zachrániť. Boh vám dal tak mnoho, a predsa ho nechcete poslúchať.

4Prijal vás ako svoj vyvolený národ, slávne vás viedol dejinami, uzatváral s vami zmluvy, dával vám svoje zákony, naučil vás, ako ho máte uctievať, a dal vám aj krásne zasľúbenia.

5Mali ste slávnych praotcov a z vášho národa pochádza aj Kristus. Jeho, ktorý je Bohom a Vládcom všetkého, zvelebujeme naveky!

6Ale Božie slovo neprestalo platiť: Izraelitmi nie sú všetci tí, čo odvodzujú svoj rodokmeň od Abraháma.

7Aj keď sú to potomkovia Abrahámovi, Boh mal na mysli iba Izáka, keď Sáre sľúbil Syna.

8To znamená, že nie všetci potomkovia Abraháma sú Božími deťmi, ale iba tí, čo sa narodili z Božieho sľubu.

9Aj o synoch, ktorých mal Izák so svojou ženou Rebekou,

10rozhodol Boh už pred ich narodením.

11Boh určil ich vzájomné postavenie ešte skôr, ako sa o to mohli zaslúžiť. Zdôraznil tým, že má právo rozhodovať o ľuďoch celkom slobodne, bez ohľadu na to, či robia dobre alebo zle.

12Rebeke oznámil, že starší zo synov bude slúžiť mladšiemu.

13V Písme sa o tom hovorí: Miloval som Jakoba, ale Ezaua som nenávidel."

14Znamená to azda, že Boh je nespravodlivý? Rozhodne nie!

15Mojžišovi predsa povedal: Prejavím svoju priazeň, komu chcem, a zľutujem sa, nad kým chcem."

16Nezáleží teda na tom, či niekto stojí o Božiu priazeň, alebo sa o ňu tvrdo usiluje, ale či sa Boh nad ním zľutuje.

17Príkladom toho je faraón, egyptský kráľ, ktorý sa postavil proti Božím príkazom. Je o ňom napísané: Ale predsa som ťa zachoval, aby som ti ukázal svoju moc, aby sa hlásalo moje meno v celej krajine."

18Boh sa teda zmiluje, nad kým chce, a komu chce, tomu milosť odoprie.

19Možno niekto namietne: Prečo nás teda Boh karhá? Môžeme sa vzoprieť jeho vôli?

20Ale, človeče, kto si, že si trúfaš hádať sa s Bohom? Hovorí azda výrobok svojmu tvorcovi: Prečo si ma urobil práve takto?

21Azda sa hrnčiar spytuje hliny, či z nej má sformovať vázu alebo misu?

22Nemohol aj Boh ukázať svoj hnev, ale aj svoju zhovievavosť voči ľuďom zrelým na potrestanie,

23a nemá právo prejaviť svoju dobrotu k ľuďom, ktorých zahrnul milosrdenstvom a určil pre večnú slávu?

24Podobne povolal aj nás, a to nielen Židov, ale aj z pohanských národov,

25ako to naznačuje už prorok Ozeáš: Ľud, ktorý nie je môj, povolám za svoj ľud a Nemilovanú nazvem Milovanou".

26A na inom mieste: Tí, o ktorých bolo povedané: Vy nie ste môj ľud, budú nazvaní synmi Boha živého."

27O Izraelovi hovorí Izaiáš: Keby ich bolo ako morského piesku, len hŕstka sa ich zachráni.

28Lebo Hospodin vykoná svoj súd na zemi rýchlo a úplne."

29A ešte predtým Izaiáš predpovedal: Keby nám Hospodin zástupov nebol ponechal potomstvo, boli by sme spustli ako Sodoma a Gomore by sme sa podobali."

30Čo teda povieme nakoniec? To, že pohania, ktorí nehľadali cestu k Bohu, sa k nemu dostali, a to vierou v Ježiša Krista,

31ale Izrael, vyvolený národ, ktorý sa usiloval získať si spravodlivosť pred Bohom zachovávaním jeho zákonov, spravodlivosť nikdy nedosiahol.

32Prečo? Lebo sa usiloval získať spravodlivosť svojimi skutkami, a nie vierou v Krista. Preto sa im Kristus stal kameňom úrazu".

33O ňom už prorok Izaiáš napísal: Hľa, kladiem na Sion kameň úrazu a skalu pohoršenia, ale kto v neho verí, nebude zahanbený."

← Chapter 8 Jump to: Chapter 10 →