2 Corinthians 2

Slovakian 2017 (Slovenský Ekumenický Preklad)

← Chapter 1 Jump to: Chapter 3 →

1Tak som sa totiž sám v sebe rozhodol, že k vám neprídem, aby som vás zarmútil.

2Veď ak ja zarmútim vás, kto potom poteší mňa, ak nie ten, koho som zarmútil?

3A toto som vám napísal, aby ma, keď prídem, nezarmútili tí, ktorí by ma mali potešiť. Spolieham sa na vás všetkých, že moja radosť bude radosťou vás všetkých.

4Písal som vám totiž v hlbokom súžení a úzkosti srdca i s mnohými slzami nie preto, aby ste boli zarmútení, ale aby ste spoznali nesmiernu lásku, ktorú k vám prechovávam.

5Ak teda niekto spôsobil zármutok, nezarmútil mňa, ale aspoň sčasti — nechcem zveličovať — zarmútil aj vás všetkých.

6Takému stačí trest, ktorého sa mu dostalo od väčšiny.

7Preto mu radšej odpustite a potešte ho, aby ho nezachvátil priveľký zármutok.

8A preto vás prosím, aby ste mu preukázali lásku.

9Veď preto som to napísal, aby som poznal, ako sa osvedčíte a či ste vo všetkom poslušní.

10Komu vy niečo odpustíte, tomu odpustím aj ja. Keď som ja niečo odpustil — ak som mal čo odpúšťať — robím to pred tvárou Krista pre vás,

11aby nás neoklamal satan, veď jeho zámery poznáme.

12Keď som prišiel do Troady hlásať Kristovo evanjelium, hoci sa mi v Pánovi otvárali dvere,

13môj duch nemal pokoj, lebo som tam nenašiel svojho brata Títa. Preto som sa s nimi rozlúčil a odišiel som do Macedónska.

14Ale vďaka Bohu, ktorý nám v Kristovi vždy dáva víťaziť a na každom mieste skrze nás zjavuje vôňu svojho poznania.

15Lebo sme Kristovou vôňou, príjemnou Bohu uprostred tých, čo získavajú spásu aj medzi tými, čo hynú;

16jedným vôňou smrti na smrť, druhým vôňou života na život. Ale kto je na to súci?

17Lebo my nie sme ako tí, čo kupčia s Božím slovom, ale hovoríme úprimne, ako z Boha pred Bohom v Kristovi.

← Chapter 1 Jump to: Chapter 3 →