Deuteronomy 31

Slovakian 2017 (Slovenský Ekumenický Preklad)

← Chapter 30 Chapter 32 →
31Počúvajte, nebesia, budem rozprávať, počúvaj, zem, reč mojich úst!Nech moje poúčanie padá ako dážď, nech moja reč kvapká ako rosa, ako tichý dážď na mladú trávu, ako kvapky na sviežu zeleň.Ja hlásam meno Hospodina, velebte nášho Boha!On je Skala, jeho dielo je dokonalé, všetky jeho cesty sú správne. Boh je verný, bez neprávosti, spravodlivý a priamy.Odvrátili sa od neho synovia nezdarní, pokolenie nestále a zvrátené.Takto sa odplácate Hospodinovi, ľud bláznivý a nemúdry? Nie je ti azda Otcom? Patríš mu. On je tvoj Tvorca, on ťa udržuje.Rozpomeň sa na dávne dni, uvažuj o rokoch dávnych pokolení, spýtaj sa svojho otca a oznámi ti,svojich starcov a povedia ti, kedy Najvyšší určoval národom dedičstvo, kedy rozdeľoval ľudských synov, vyznačoval hranice národom a Izraelitom podľa ich počtu.Podielom Hospodina je jeho ľud, Jákob je jeho najdrahším dedičstvom.Našiel ho v pustej krajine, v púšti, kde pustota zavýja. Úzkostlivo sa oňho staral, chránil ho ako zrenicu oka.Ako orol bdie nad svojím hniezdom a nad mláďaťom sa vznáša, rozprestrie krídla, zachytí ho a nesie na perutiach,tak aj Hospodin viedol svoj ľud, nebol s ním nijaký cudzí boh.Priviedol ho na výšiny zeme, živil ho plodinami poľa, dal mu jesť med zo skaly a olej z kremenného brala,kravské maslo, ovčie a kozie mlieko spolu s tukom jahniat, bášanských baranov a capov. Sýtil ho najlepším pšeničným zrnom, pil vzácne víno, šťavu hrozna.Stučnel Ješurún a zbujnel, vykŕmil si sa, stučnel si a zmohutnel. Zavrhol Boha, ktorý ho utvoril, potupil Skalu svojej spásy.Cudzími bohmi ho podnecovali k žiarlivosti a ohavnosťami ho dráždili.Obetovali démonom, čo nie sú Boh, bohom, ktorých nepoznali, božstvám, ktoré nedávno povstali, ktorých sa vaši otcovia nebáli.Zanedbával si Skalu, ktorá ťa splodila, zabudol si na Boha, ktorý ťa zrodil.Hospodin to videl a pohrdol synmi a dcérami, čo ho urazili.Povedal: Skryjem si tvár pred nimi; uvidím, čo sa s nimi stane. Je to zvrátené pokolenie, neverní synovia.Falošným bohom ma podnecovali k žiarlivosti, dráždili ma svojimi márnymi modlami. Ja ich falošným ľudom podnietim k žiarlivosti, podráždim ich naničhodným národom.Mojím hnevom vzplanul oheň a šľahá až do hlbín ríše mŕtvych, zožiera zem a jej plody, spaľuje aj základy vrchov.Nakopím na nich pohromy, svoje šípy vystrieľam na nich,budú umierať hladom, hynúť nákazou a zhubnou horúčkou. Pustím na nich dravú zver, usmrtí ich hadí jed.Vonku ich meč pripraví o deti, hrôza ich zachváti v príbytkoch, mládenca i pannu, dojča i šedivého starca.Povedal som: Rozptýlil by som ich a odstránil ich pamiatku z ľudstva,keby som nemusel počítať s nadutosťou nepriateľa, že si protivníci z nepochopenia povedia: Naša ruka zvíťazila, neurobil to Hospodin.Je to národ bezradný, chýba mu súdnosť.Keby boli múdri, pochopili by to, poznali by, ako sa to s nimi skončí.Ako by mohol jeden prenasledovať tisíc a dvaja zahnať na útek desaťtisíc? Len ak by ich opustila ich Skala a Hospodin by ich vydal napospas!Lebo skala našich nepriateľov nie je ako naša Skala, to dosvedčia aj naši nepriatelia.Ich vinič pochádza z vinice S odomy, z gomorských sadeníc, ich hrozno je plné jedu a ich strapce trpké.
← Chapter 30 Chapter 32 →