Ecclesiastes 1

Slovakian 2017 (Slovenský Ekumenický Preklad)

Jump to: Chapter 2 →

1Slová Kazateľa, syna Dávidovho, kráľa v Jeruzaleme.

2Márnosť márností, povedal Kazateľ, márnosť márností, všetko je márnosť.

3Aký zisk zostane človeku pri všetkej jeho námahe, ktorou sa namáha pod slnkom?

4Pokolenie odchádza, pokolenie prichádza, zem však stále zostáva.

5Slnko vychádza, slnko zapadá, náhli sa na svoje miesto, tam, kde zasa vyjde.

6Vietor veje na juh, obracia sa na sever, stále krúži a krúži, vo svojich okruhoch sa vietor vracia.

7Všetky potoky tečú do mora, ale more sa nepreplní. Na miesto, kam potoky tečú, ta sa vracajú, aby tiekli znova.

8Všetky veci unavujú, keď ich človek nedokáže slovami vystihnúť. Oko sa nenasýti pozeraním, ani ucho sa nenaplní počúvaním.

9Čo bolo, to bude, a čo sa robilo, to sa bude robiť. Niet nič nového pod slnkom.

10Ak by aj niekto o niečom povedal: Pozri, toto je nové! — už dávno to bolo v časoch, ktoré boli pred nami.

11Predošlé veci nezostanú v pamäti, ani na to, čo príde, nebudú spomínať tí, čo budú žiť neskôr.

12Ja, Kazateľ, som bol kráľom nad Izraelom v Jeruzaleme.

13Predsavzal som si, že budem múdro hľadať a skúmať všetko, čo sa robí pod nebom: zlú úlohu dal Boh ľudským synom, aby sa ňou umárali.

14Videl som všetky skutky, ktoré sa robia pod slnkom, a hľa, všetko je márnosť a honba za vetrom.

15To, čo je krivé, nemožno narovnať, a s tým, čo chýba, nemožno počítať.

16Pomyslel som si: Získal som väčšiu a hojnejšiu múdrosť ako všetci, ktorí predo mnou vládli nad Jeruzalemom, a moje srdce zakúsilo veľa múdrosti a poznania.

17Predsavzal som si, že spoznám múdrosť a poznanie, hlúposť i bláznovstvo. Zistil som však, že aj to je honba za vetrom.

18Veď pri mnohej múdrosti je mnoho mrzutosti a kto zväčšuje poznanie, zväčšuje bolesť.

Jump to: Chapter 2 →