bible
ra
🌐 Language
English
Español
Français
Deutsch
Português
Italiano
Nederlands
Русский
中文
日本語
한국어
العربية
Türkçe
Tiếng Việt
ไทย
Indonesia
All Languages
Home
/
Slovakian
/
Slovakian 2017 (Slovenský Ekumenický Preklad)
/
Genesis 37
Genesis 37
Slovakian 2017 (Slovenský Ekumenický Preklad)
← Chapter 36
Jump to:
Chapter 1
Chapter 2
Chapter 3
Chapter 4
Chapter 5
Chapter 6
Chapter 7
Chapter 8
Chapter 9
Chapter 10
Chapter 11
Chapter 12
Chapter 13
Chapter 14
Chapter 15
Chapter 16
Chapter 17
Chapter 18
Chapter 19
Chapter 20
Chapter 21
Chapter 22
Chapter 23
Chapter 24
Chapter 25
Chapter 26
Chapter 27
Chapter 28
Chapter 29
Chapter 30
Chapter 31
Chapter 32
Chapter 33
Chapter 34
Chapter 35
Chapter 36
Chapter 37
Chapter 38
Chapter 39
Chapter 40
Chapter 41
Chapter 42
Chapter 43
Chapter 44
Chapter 45
Chapter 46
Chapter 47
Chapter 48
Chapter 49
Chapter 50
Chapter 38 →
1
Jákob sa usadil v Kanaáne, kde jeho otec býval ako cudzinec.
2
Toto sú príbehy Jákobovho rodu. Sedemnásťročný mládenec Jozef pásaval ovce so svojimi bratmi a býval so synmi otcových žien Bilhy a Z ilpy. Jozef o nich prinášal otcovi zlé správy.
3
Izrael miloval Jozefa viac než ostatných synov. Narodil sa mu totiž v starobe a Jákob mu dal ušiť pestré šaty.
4
Keď jeho bratia videli, že otec ho má radšej než ostatných svojich synov, znenávideli ho a nevedeli sa s ním prívetivo rozprávať.
5
Raz mal Jozef sen, a keď ho rozpovedal bratom, ešte väčšmi ho znenávideli.
6
Povedal im totiž: Počúvajte, čo sa mi prisnilo:
7
Boli sme na poli a viazali sme snopy. Môj snop sa postavil a zostal stáť. Vaše snopy sa rozostavali dookola a klaňali sa môjmu snopu.
8
Nato mu bratia povedali: Vari chceš nad nami kraľovať či panovať? Pre jeho sny a reči ho ešte viac znenávideli.
9
Jozef mal aj iný sen a vyrozprával ho bratom. Povedal: Mal som ešte iný sen. Klaňalo sa mi Slnko, Mesiac a jedenásť hviezd.
10
Toto povedal otcovi a bratom. Otec ho však pokarhal: Čo je to za sen? Čo sa ti to prisnilo? Azda prídem ja, tvoja matka, tvoji bratia a budeme sa ti klaňať až po zem?
11
Bratia sa nad tým rozhorčili, no ich otec si to zapamätal.
12
Keď bratia odišli pásť otcove ovce k S íchemu,
13
Izrael povedal Jozefovi: Ako vieš, tvoji bratia pasú pri Sícheme. Poď, pošlem ťa za nimi. On odpovedal: Tu som.
14
Izrael mu povedal: Choď a pozri, či sú bratia a stáda v poriadku, a dones mi správu. Poslal ho teda z Hebrónskeho údolia a on prišiel do Síchemu.
15
Tam ho našiel nejaký muž, ako blúdi po poli, a spýtal sa ho: Čo hľadáš?
16
Odpovedal: Hľadám svojich bratov; povedz mi, kde pasú.
17
Muž mu povedal: Odišli odtiaľto. Počul som však, ako si vraveli: Poďme do Dótana. Jozef potom odišiel za svojimi bratmi a našiel ich v Dótane.
18
Len čo ho v diaľke zazreli a skôr než sa k nim priblížil, rozhodli sa, že ho zabijú.
19
Hovorili si medzi sebou: Pozrite, prichádza majster snov!
20
Poďte, zabime ho! Potom ho hodíme do cisterny a povieme, že ho zožrala divá zver. Uvidíme, čo bude s jeho snami!
21
Keď to počul Rúben, v snahe vytrhnúť im ho z rúk, povedal: Nesiahajme mu na život.
22
Rúben im ďalej vravel: Neprelievajte krv! Hoďte ho do cisterny na púšti, ale nevzťahujte naňho ruky! Chcel ho totiž z ich rúk zachrániť a priviesť k otcovi.
23
Keď Jozef prišiel k bratom, zobliekli mu pestré šaty, čo mal na sebe,
24
potom ho vzali a hodili do cisterny. Cisterna bola prázdna, bez vody.
25
Keď sa posadili k jedlu, videli prichádzať karavánu Izmaelitov z Gileádu. Ťavy niesli ladanovú živicu, balzam a myrhu, ktoré dopravovali do Egypta.
26
Júda povedal bratom: Čo budeme mať z toho, keď brata zabijeme a zatajíme jeho krv?
27
Poďme, predajme ho Izmaelitom, ale nevzťahujme naňho ruky, veď je to náš rodný brat. Bratia ho poslúchli.
28
Keď tadiaľ prechádzali midjánski kupci, bratia vytiahli Jozefa z cisterny a predali ho za dvadsať strieborných Izmaelitom, ktorí ho odviedli do Egypta.
29
Keď sa Rúben vrátil k cisterne a Jozef v nej nebol, roztrhol si rúcho,
30
vrátil sa k bratom a povedal: Chlapec tam nie je. Kam sa len podejem?
31
Nato vzali Jozefove šaty, zabili kozľa a šaty namočili do krvi.
32
Pestré šaty dali odniesť otcovi s odkazom: Toto sme našli. Pozri, či sú to šaty tvojho syna alebo nie.
33
Keď si ich pozrel, povedal: To sú šaty môjho syna. Zožrala ho divá zver. Jozefa určite roztrhala.
34
Jákob si roztrhol plášť, na bedrá si položil vrecovinu a dlho smútil za svojím synom.
35
Všetci synovia a všetky dcéry ho prišli potešiť, on sa však potešiť nedal a povedal: V smútku zostúpim za synom do ríše mŕtvych. Takto ho oplakával otec.
36
Midjánčania predali Jozefa v E gypte faraónovmu dvoranovi Pótifarovi, veliteľovi telesnej stráže.
← Chapter 36
Jump to:
Chapter 1
Chapter 2
Chapter 3
Chapter 4
Chapter 5
Chapter 6
Chapter 7
Chapter 8
Chapter 9
Chapter 10
Chapter 11
Chapter 12
Chapter 13
Chapter 14
Chapter 15
Chapter 16
Chapter 17
Chapter 18
Chapter 19
Chapter 20
Chapter 21
Chapter 22
Chapter 23
Chapter 24
Chapter 25
Chapter 26
Chapter 27
Chapter 28
Chapter 29
Chapter 30
Chapter 31
Chapter 32
Chapter 33
Chapter 34
Chapter 35
Chapter 36
Chapter 37
Chapter 38
Chapter 39
Chapter 40
Chapter 41
Chapter 42
Chapter 43
Chapter 44
Chapter 45
Chapter 46
Chapter 47
Chapter 48
Chapter 49
Chapter 50
Chapter 38 →
All chapters:
1
2
3
4
5
6
7
8
9
10
11
12
13
14
15
16
17
18
19
20
21
22
23
24
25
26
27
28
29
30
31
32
33
34
35
36
37
38
39
40
41
42
43
44
45
46
47
48
49
50