1 Corinthians 13

Slovakian SLB

← Chapter 12 Jump to: Chapter 14 →

1A čo by som ľudskými jazykmi hovoril, aj anjelskými, a lásky by som nemal, bol by som iba cvendžiacim kovom a zvučiacim zvonom.

2A čo by som vedel aj prorokovať a poznal všetky tajomstvá a mal všetko možné poznanie, a čo by som mal takú vieru, že by som hory prenášal, a lásky by som nemal - nič nie som.

3A čo by som rozdal všetok svoj majetok, i telo si dal spáliť, a lásky by som nemal, nič mi to nepomôže.

4Láska je trpezlivá, láska je dobrotivá, nezávidí, láska sa nevystatuje a nenadúva;

5nie je neslušná, nie je sebecká, nerozčuľuje sa, nezmýšľa zle,

6neraduje sa z neprávosti, ale teší sa s pravdou;

7všetko znáša, všetkému verí, všetkého sa nádejá, všetko pretrpí.

8Láska nikdy neprestane. Ale proroctvá sa pominú, jazyky umĺknu, poznanie sa pominie.

9Lebo sčiastky poznávame a sčiastky prorokujeme,

10ale keď príde dokonalé, čiastočné sa pominie.

11Keď som bol dieťa, hovoril som ako dieťa, zmýšľal som ako dieťa, usudzoval som ako dieťa; ale keď som sa stal mužom, zanechal som detské spôsoby.

12Doteraz totiž vidíme len hmlisté obrazy, akoby v zrkadle, ale potom tvárou v tvár. Doteraz poznávam čiastočne, ale potom poznám tak, ako aj mňa poznal (Boh).

13Teraz však zostáva viera, nádej, láska, to troje, ale najväčšia z nich je láska.

← Chapter 12 Jump to: Chapter 14 →