2 Corinthians 12

Slovakian SLB

← Chapter 11 Jump to: Chapter 13 →

1Ak sa treba chváliť - hoci to nič neprospeje - prídem k videniam a zjaveniam Pánovým.

2Poznám človeka v Kristovi, ktorý pred štrnástimi rokmi - či to bolo v tele, neviem, či mimo tela, neviem, Boh vie - uchvátený bol až do tretieho neba.

3A poznám toho istého človeka - či to bolo v tele, či mimo tela, neviem, Boh vie -

4že uchvátený bol do raja a počul nevysloviteľné reči, ktoré človek nesmie ani vysloviť.

5Týmto sa teda budem chváliť, sám sebou sa však nebudem chváliť, ak len nie slabosťami.

6Veď ak sa budem chcieť chváliť, nebudem nerozumný, lebo budem hovoriť pravdu. Uskromňujem sa však, aby si niekto nemyslel o mne viac, ako čo vidí, alebo počuje odo mňa,

7a aj pre neobyčajnosť zjavení. Preto, aby som sa nepovyšoval, bol mi daný osteň do tela, anjel-satan, deptať ma, aby som sa nepovyšoval.

8Tri razy som prosil Pána, aby ho odstránil odo mňa,

9ale riekol mi: Dosť máš na mojej milosti; lebo (moja) moc sa v slabosti dokonáva. Najradšej sa teda budem chváliť slabosťami, aby prebývala vo mne moc Kristova.

10Preto mám zaľúbenie v slabostiach, pohaneniach, súženiach, prenasledovaniach, v úzkostiach pre Krista; lebo práve keď som slabý, som mocný.

11Stal som sa nerozumným, [keď som sa chválil]. Vy ste ma prinútili. Veď vy ste ma mali odporúčať. Nestojím predsa v ničom za onými veľapoštolmi, aj keď som nič.

12Veď dôkazy o tom, že som apoštol, pôsobili medzi vami vo všetkej trpezlivosti, v znameniach, divoch a prejavoch moci.

13Lebo v čom ste boli ukrátení proti ostatným cirkevným zborom, ak len nie v tom, že ani ja sám nebol som vám na ťarchu? Odpusťte mi túto krivdu!

14Ajhľa, teraz už po tretí raz ochotný som prísť k vám, a nebudem vám na ťarchu! Veď nehľadám vaše veci, ale vás. Nepatrí sa zaiste, aby deti zhromažďovali rodičom poklady, ale rodičia deťom.

15Ja veľmi rád vynaložím všetko, aj seba samého vynaložím za vaše duše. Keďže vás ja teda tak veľmi milujem, máte ma vy menej milovať?

16Dobre teda, nebol som vám síce na ťarchu, ale som vraj chytrák a podviedol som vás.

17Či som vás vykorisťoval niektorým z tých, čo som poslal k vám?

18Poprosil som Títa a spolu s ním poslal som onoho brata. Vykorisťoval vás vari Títos? Či sme nepokračovali v tom istom duchu, v tých istých šľapajach?

19Už dávno si myslíte, že sa bránime pred vami. Pred Bohom v Kristovi hovoríme: to všetko je, milovaní, na vaše vzdelávanie.

20Obávam sa totiž, aby som vás, až prídem, nenašiel takých, akých by som nechcel, a aby ste ani vy mňa nenašli takého, akého by ste nechceli; aby nebolo sváru, závisti, hnevov, hádok, ohovárania, našepkávania, pýchy, nepokojov;

21aby ma môj Boh neponížil u vás pri mojom opätovnom príchode, a aby som nemusel oplakávať mnohých, ktorí predtým zhrešili a nekajali sa z toho, čoho sa dopustili: z nečistoty, smilstva a bezuzdnosti.

← Chapter 11 Jump to: Chapter 13 →