bible
ra
🌐 Language
English
Español
Français
Deutsch
Português
Italiano
Nederlands
Русский
中文
日本語
한국어
العربية
Türkçe
Tiếng Việt
ไทย
Indonesia
All Languages
Home
/
Slovakian
/
Slovakian SLB
/
Acts 4
Acts 4
Slovakian SLB
← Chapter 3
Jump to:
Chapter 1
Chapter 2
Chapter 3
Chapter 4
Chapter 5
Chapter 6
Chapter 7
Chapter 8
Chapter 9
Chapter 10
Chapter 11
Chapter 12
Chapter 13
Chapter 14
Chapter 15
Chapter 16
Chapter 17
Chapter 18
Chapter 19
Chapter 20
Chapter 21
Chapter 22
Chapter 23
Chapter 24
Chapter 25
Chapter 26
Chapter 27
Chapter 28
Chapter 5 →
1
Keď hovorili ľudu, pristúpili k nim kňazi a veliteľ chrámovej stráže a sadukaji,
2
ktorí sa hnevali na nich, že učili ľud a zvestovali vzkriesenie z mŕtvych v Ježišovi.
3
I položili ruky na nich a vsadili ich do väzenia do druhého dňa, keďže bol už večer.
4
Ale mnohí, ktorí počuli tú reč, uverili; počet mužov vzrástol asi na päťtisíc.
5
Na druhý deň zhromaždili sa ich poprední mužovia, starší a zákonníci v Jeruzaleme,
6
aj veľkňaz Annáš a Kaifáš, Ján Alexander a všetci, ktoríkoľvek boli z rodu veľkňazského;
7
postavili ich do prostriedku a vypytovali sa: Akou mocou a v mene koho ste to učinili?
8
Nato Peter, naplnený Duchom Svätým, odpovedal im: Vodcovia ľudu a starší!
9
Keďže nás vyšetrujete dnes pre dobrý skutok na nemocnom človeku, ako bol uzdravený,
10
vedzte teda vy všetci, aj všetok ľud izraelský, že tento človek stojí pred vami zdravý v mene Ježiša Krista Nazaretského, ktorého ste vy ukrižovali, ale Boh Ho vzkriesil z mŕtvych.
11
Toto je ten kameň, ktorý ste vy, stavitelia, zavrhli, ale ktorý sa stal uholným kameňom.
12
A nieto spasenia v nikom inom, lebo nebolo dané pre ľudí iné meno pod nebom, v ktorom by sme mali dôjsť spasenia.
13
Keď videli smelosť Petrovu a Jánovu a dozvedeli sa, že sú neučení a prostí ľudia, divili sa; lebo ich poznali, že boli s Ježišom.
14
A keď videli stáť pri nich aj uzdraveného človeka, nevedeli, čo im namietať.
15
Kázali im teda vyjsť z rady, potom sa radili medzi sebou
16
hovoriac: Čo urobíme s týmito ľuďmi?! Veď tí, čo bývajú v Jeruzaleme, vedia, že prostredníctvom nich stalo sa zjavné znamenie a my to nemôžeme popierať.
17
Ale aby sa to ešte väčšmi nerozširovalo medzi ľudom, pohrozme im, aby nikomu viac nehovorili v tom mene.
18
Predvolali si ich teda a prikázali im, aby nikdy viac ani nehovorili ani neučili v mene Ježišovom.
19
Ale Peter a Ján odpovedali im takto: Súďte, či je spravodlivé pred Bohom poslúchať viac vás ako Boha!
20
Lebo my nemôžeme nehovoriť o tom, čo sme videli a počuli.
21
Nato im pohrozili a prepustili ich, lebo nenašli spôsob, ako ich potrestať, a najmä kvôli ľudu, pretože všetci velebili Boha za to, čo sa stalo;
22
keďže človek, na ktorom sa stalo znamenie uzdravenia, mal vyše štyridsať rokov.
23
Len čo ich prepustili, prišli k svojim a oznámili im, čo im povedali veľkňazi a starší.
24
Keď to títo počuli, jednomyseľne zvolali k Bohu povzneseným hlasom: Pane, Ty si [Boh, ktorý] stvoril nebo a zem, more a všetko, čo je v nich.
25
Ty si hovoril Duchom Svätým ústami svojho služobníka Dávida, nášho otca: Prečo sa búrili národy a ľudia zmýšľali daromné veci?
26
Králi zemskí povstali a kniežatá sa spolčili proti Pánovi a Pomazanému!
27
Naozaj, proti Tvojmu svätému Služobníkovi, ktorého si pomazal, spolčili sa v tomto meste Herodes a Pontský Pilát s pohanmi a s izraelským ľudom,
28
aby vykonali, čo Tvoja ruka a Tvoja rada predurčila, aby sa stalo.
29
A teraz, Pane, všimni si ich hrozby a svojim služobníkom pomáhaj smelo vyznávať Tvoje slovo,
30
vystierajúc svoju ruku, aby sa uzdravovania, znamenia a zázraky diali menom Tvojho svätého Služobníka Ježiša.
31
A keď sa takto modlili, zatriaslo sa miesto, kde boli zhromaždení, všetci boli naplnení Duchom Svätým a smelo hovorili slovo Božie.
32
A to množstvo veriacich bolo jedno srdce a jedna duša: a nikto z toho, čo mal, nič nepokladal za svoje, ale všetko im bolo spoločné.
33
Apoštolovia však veľmi mocne vydávali svedectvo o vzkriesení Pána Ježiša a veľká milosť spočinula na nich na všetkých;
34
medzi nimi totiž nikto nebol núdzny, lebo všetci, ktorí mali polia alebo domy, predávali ich, a čo utŕžili, prinášali,
35
skladali apoštolom k nohám a každému nadelili, koľko potreboval.
36
Tak Jozef, ktorému apoštolovia dali prímenie Barnabáš - v preklade znamená: Syn potešenia - levíta, rodom z Cypru,
37
ktorý mal pole, predal ho a peniaze priniesol a položil apoštolom k nohám.
← Chapter 3
Jump to:
Chapter 1
Chapter 2
Chapter 3
Chapter 4
Chapter 5
Chapter 6
Chapter 7
Chapter 8
Chapter 9
Chapter 10
Chapter 11
Chapter 12
Chapter 13
Chapter 14
Chapter 15
Chapter 16
Chapter 17
Chapter 18
Chapter 19
Chapter 20
Chapter 21
Chapter 22
Chapter 23
Chapter 24
Chapter 25
Chapter 26
Chapter 27
Chapter 28
Chapter 5 →
All chapters:
1
2
3
4
5
6
7
8
9
10
11
12
13
14
15
16
17
18
19
20
21
22
23
24
25
26
27
28