Daniel 10

Slovakian SLB

← Chapter 9 Jump to: Chapter 11 →

1V treťom roku perzského kráľa Kýra bolo zjavené slovo Danielovi, ktorý sa volal Béltšaccar. Bolo to pravdivé slovo a predpovedalo veľké útrapy. Pozorne sledoval slovo a pochopil v tomto zjavení:

2V tých dňoch som ja, Daniel, tri týždne trúchlil.

3Nejedol som chutný pokrm, mäso ani víno sa mi nedostalo do úst, vôbec som sa nepomazal, kým neprešli tri týždne.

4Dvadsiateho štvrtého dňa prvého mesiaca, keď som bol na brehu veľkej rieky Tigris,

5zdvihol som oči, obzrel sa a videl človeka oblečeného do ľanového rúcha; okolo bedier mal opasok z ofírskeho zlata;

6jeho telo bolo ako drahokam, jeho tvár vyzerala ako blesk, jeho oči boli ako ohnivé fakle, jeho ramená a lýtka ako bronzové zrkadlo a zvuk jeho slov bol ako hluk davu.

7Ja, Daniel, som zjav videl; mužovia, ktorí boli pri mne, ho nevideli; ale prepadol ich veľký strach, takže ušli a skryli sa.

8Tak som ostal sám, keď som videl tento veľký zjav. Ale neostala vo mne sila, skvelý výzor mojej tváre sa strašne zmenil a sila ma opustila.

9Vtedy som počul zvuk jeho slov. Ale keď som ho počul, omráčený som padol na tvár.

10Vtedy sa ma dotkla ruka a pomohla mi oprieť sa na kolená a dlane.

11Potom mi povedal: Daniel, milovaný muž, daj pozor na slová, ktoré ti hovorím. Postav sa na svoje miesto, lebo teraz som poslaný k tebe. Keď mi tieto slová hovoril, s chvením som sa postavil.

12Potom mi povedal: Neboj sa, Daniel, lebo od prvého dňa, keď si si v srdci zaumienil chápať a pokoriť sa pred svojim Bohom, boli tvoje slová vyslyšané, a ja som prišiel práve kvôli nim.

13Ale knieža perzského kráľovstva stálo oproti mne dvadsaťjeden dní, a ajhľa, Mícháél, jedno z prvých kniežat, mi prišlo na pomoc. Nechal som ho tam pri perzských kráľoch,

14a prišiel som, aby som ti dal vedieť, čo sa prihodí tvojmu ľudu v budúcich dňoch. Lebo videnie sa vzťahuje na budúce dni.

15Keď mi hovoril tieto slová, sklonil som tvár k zemi a onemel.

16A tu, hľa, dotkol sa ľudskou rukou mojich perí. I otvoril som ústa a hovoril. Povedal som tomu, čo stál predo mnou: Pane môj, pri zjavení ma prepadli kŕče a neudržal som silu.

17Ako by mohol sluha môjho pána hovoriť tu s mojím pánom! Odvtedy nebola vo mne sila a neostal vo mne dych.

18Vtedy sa ma znova dotkol ten, kto vyzeral ako človek, a posilňoval ma.

19Potom povedal: Neboj sa, milovaný muž! Pokoj s tebou! Buď pevný, buď pevný! Keď takto so mnou hovoril, cítil som sa posilnený a povedal som: Hovor, Pane môj, lebo si ma posilnil.

20Vtedy povedal: Vieš, prečo som k tebe prišiel? Teraz sa vrátim bojovať s perzským kniežaťom. Ja odchádzam, a práve prichádza grécke knieža.

21Ale oznamujem ti, čo je napísané v knihe pravdy. Nikto ma neposilňuje proti nim, iba vaše knieža Mícháél.

← Chapter 9 Jump to: Chapter 11 →