bible
ra
🌐 Language
English
Español
Français
Deutsch
Português
Italiano
Nederlands
Русский
中文
日本語
한국어
العربية
Türkçe
Tiếng Việt
ไทย
Indonesia
All Languages
Home
/
Slovakian
/
Slovakian SLB
/
Genesis 37
Genesis 37
Slovakian SLB
← Chapter 36
Jump to:
Chapter 1
Chapter 2
Chapter 3
Chapter 4
Chapter 5
Chapter 6
Chapter 7
Chapter 8
Chapter 9
Chapter 10
Chapter 11
Chapter 12
Chapter 13
Chapter 14
Chapter 15
Chapter 16
Chapter 17
Chapter 18
Chapter 19
Chapter 20
Chapter 21
Chapter 22
Chapter 23
Chapter 24
Chapter 25
Chapter 26
Chapter 27
Chapter 28
Chapter 29
Chapter 30
Chapter 31
Chapter 32
Chapter 33
Chapter 34
Chapter 35
Chapter 36
Chapter 37
Chapter 38
Chapter 39
Chapter 40
Chapter 41
Chapter 42
Chapter 43
Chapter 44
Chapter 45
Chapter 46
Chapter 47
Chapter 48
Chapter 49
Chapter 50
Chapter 38 →
1
Jákob však ostal bývať v krajine, v ktorej sa jeho otec zdržoval ako cudzinec, totiž v Kanaáne.
2
Toto sú deje Jákobovho rodu: Keď bol Jozef sedemnásťročný, ešte ako chlapec pásol ovce so svojimi bratmi, so synmi Bilhy a Zilpy, ktoré boli ženami jeho otca; Jozef donášal otcovi zlé správy o nich.
3
Izrael však mal radšej Jozefa ako všetkých ostatných svojich synov, lebo bol synom jeho staroby, a dal mu zhotoviť aj dlhé rúcho s rukávmi.
4
Keď bratia videli, že ho otec má radšej ako ostatných bratov, znenávideli ho a nezmohli sa ani na vľúdnu reč s ním.
5
Raz mal Jozef sen, a keď ho vyrozprával svojim bratom, ešte viac ho znenávideli.
6
Hovoril im: Počúvajte, čo sa mi snívalo.
7
Viazali sme snopy na poli; tu sa môj snop postavil a ostal stáť. Vaše snopy ho však obstali a klaňali sa môjmu snopu.
8
Nato mu bratia povedali: Vari chceš byť kráľom nad nami, alebo chceš panovať nad nami? A znenávideli ho ešte viac pre jeho sny a reči.
9
Potom sa mu sníval iný sen; vyrozprával ho svojim bratom a hovoril: Hľa, snívalo sa mi zase: Slnko, mesiac a jedenásť hviezd sa mi klaňalo.
10
Vyrozprával to svojmu otcovi aj svojim bratom, ale otec ho pokarhal a povedal mu: Aký sen si to mal? Vari sa ti ja, tvoja matka i tvoji bratia prídeme klaňať až po zem?
11
Jeho bratia na neho žiarlili, ale otec si to zapamätal.
12
Keď jeho bratia odišli pásť ovce k Síchemu,
13
Izrael povedal Jozefovi: Tvoji bratia pasú pri Sícheme. Poď sem, pošlem ťa za nimi. A on mu odpovedal: Tu som.
14
Vtedy mu povedal: Choď teda, pozri, ako sa majú tvoji bratia a ako sa darí stádu; potom mi donesieš správu. Tak ho poslal z chebrónskeho údolia do Síchemu.
15
Keď blúdil po poli, stretol ho muž, ktorý sa ho opýtal: Čo hľadáš?
16
On odvetil: Hľadám bratov; povedz mi, prosím, kde pasú.
17
Vtedy ten muž povedal: Odišli odtiaľto, lebo som počul, ako hovorili: Poďme do Dótánu. Jozef išiel za svojimi bratmi a našiel ich v Dótáne.
18
Keď ho zďaleka zazreli, skôr ako sa k nim priblížil, zastrájali sa, že ho zabijú,
19
a hovorili medzi sebou: Tu, hľa, ide ten snívač!
20
Teraz poďte; zabijeme ho a hodíme do niektorej cisterny; povieme, že ho zožrala divá zver. Potom uvidíme, čo bude z jeho snov.
21
Keď to počul Rúben, vytrhol im ho z ruky a povedal: Nesiahajme mu na život!
22
Potom im Rúben povedal: Neprelievajte krv, hoďte ho do tejto cisterny na púšti, ale ruku naňho nevzťahujte! To preto, aby im ho mohol vytrhnúť z ruky a vrátiť otcovi.
23
Len čo Jozef došiel k svojim bratom, vyzliekli mu rúcho, dlhé rúcho s rukávmi, čo mal na sebe.
24
Potom ho chytili a hodili do cisterny. Cisterna však bola prázdna, nebolo v nej vody.
25
Potom si sadli jesť. Keď pozdvihli oči, videli prichádzať karavánu Izmaelcov z Gileádu; ich ťavy niesli vzácnu živicu, balzam a myrhu: dopravovali to do Egypta.
26
Vtedy Júda povedal svojim bratom: Čo by sme mali z toho, keby sme brata zabili a jeho krv utajili?
27
Poďte, predáme ho Izmaelcom, ale rukou naň nesiahajme, lebo je náš brat a naše telo. Bratia ho poslúchli.
28
Keď popri nich prechádzali midjánski kupci, bratia vytiahli Jozefa z cisterny a predali ho Izmaelcom za dvadsať strieborných; kupci odviedli Jozefa do Egypta.
29
Keď sa Rúben vrátil k cisterne, Jozefa v nej nebolo. Vtedy si roztrhol šaty,
30
vrátil sa ku bratom a povedal: Chlapca niet! Kamže sa ja teraz podejem?
31
Vtedy vzali Jozefovo rúcho, zarezali kozla a namočili rúcho do krvi.
32
Potom poslali rúcho s rukávmi, dali ho zaniesť otcovi a odkázali: Toto sme našli. Pozri sa, či je to oblek tvojho syna, a či nie.
33
Keď si ho obzrel, povedal: Je to rúcho môjho syna, divá zver ho zožrala; Jozef je istotne roztrhaný.
34
Vtedy si Jákob roztrhol plášť, položil si vrecovinu na bedrá a dlhý čas smútil za svojím synom.
35
Všetci jeho synovia a dcéry prišli, aby ho potešovali, ale nedal sa potešiť, a povedal: Nie, ja v smútku zostúpim k svojmu synovi do záhrobia. Tak ho oplakával jeho otec.
36
Midjánci ho však v Egypte predali Pótifarovi, veliteľovi telesnej stráže.
← Chapter 36
Jump to:
Chapter 1
Chapter 2
Chapter 3
Chapter 4
Chapter 5
Chapter 6
Chapter 7
Chapter 8
Chapter 9
Chapter 10
Chapter 11
Chapter 12
Chapter 13
Chapter 14
Chapter 15
Chapter 16
Chapter 17
Chapter 18
Chapter 19
Chapter 20
Chapter 21
Chapter 22
Chapter 23
Chapter 24
Chapter 25
Chapter 26
Chapter 27
Chapter 28
Chapter 29
Chapter 30
Chapter 31
Chapter 32
Chapter 33
Chapter 34
Chapter 35
Chapter 36
Chapter 37
Chapter 38
Chapter 39
Chapter 40
Chapter 41
Chapter 42
Chapter 43
Chapter 44
Chapter 45
Chapter 46
Chapter 47
Chapter 48
Chapter 49
Chapter 50
Chapter 38 →
All chapters:
1
2
3
4
5
6
7
8
9
10
11
12
13
14
15
16
17
18
19
20
21
22
23
24
25
26
27
28
29
30
31
32
33
34
35
36
37
38
39
40
41
42
43
44
45
46
47
48
49
50