bible
ra
🌐 Language
English
Español
Français
Deutsch
Português
Italiano
Nederlands
Русский
中文
日本語
한국어
العربية
Türkçe
Tiếng Việt
ไทย
Indonesia
All Languages
Home
/
Slovakian
/
Slovakian SLB
/
Job 14
Job 14
Slovakian SLB
← Chapter 13
Jump to:
Chapter 1
Chapter 2
Chapter 3
Chapter 4
Chapter 5
Chapter 6
Chapter 7
Chapter 8
Chapter 9
Chapter 10
Chapter 11
Chapter 12
Chapter 13
Chapter 14
Chapter 15
Chapter 16
Chapter 17
Chapter 18
Chapter 19
Chapter 20
Chapter 21
Chapter 22
Chapter 23
Chapter 24
Chapter 25
Chapter 26
Chapter 27
Chapter 28
Chapter 29
Chapter 30
Chapter 31
Chapter 32
Chapter 33
Chapter 34
Chapter 35
Chapter 36
Chapter 37
Chapter 38
Chapter 39
Chapter 40
Chapter 41
Chapter 42
Chapter 15 →
1
Človek narodený zo ženy žije krátko, ale je plný vzrušenia.
2
Vypučí ako kvet a zvädne, mizne ako tieň a nemá stálosť.
3
Ale Ty aj na takého otváraš svoje oko a vedieš ho na súd so sebou.
4
Kto získa čisté z nečistého? Nikto!
5
Ak sú určené jeho dni, počet jeho mesiacov je u Teba, vymeral si mu hranice, ktoré nemôže prekročiť.
6
Odvráť svoj pohľad od neho a nechaj ho, aby sa zaradoval ako nádenník svojmu dňu!
7
Lebo strom má nádej; ak ho vytnú, znova vyženie a jeho výhonok neprestane žiť.
8
Ak mu zostarne koreň v zemi a v prachu zeme odumrie mu peň,
9
vypučí od vône vody, vyženie mládnik ako sadenec.
10
Ale ak muž zomrie, je po ňom, ak človek skoná, kdeže je?
11
Ako vody sa tratia z jazera a rieka opadá a vysychá,
12
tak človek si ľahne, a nepovstane; pokiaľ sa nerozpadnú nebesá, neprebudí sa zo svojho spánku.
13
Kiežby si ma schoval do podsvetia a skryl ma, kým sa Tvoj hnev neodvráti; kiežby si mi určil lehotu a spomenul si na mňa.
14
Keď človek umrie, či môže ožiť? Prečkal by som všetky dni borby, kým ma vystriedajú.
15
Ty by si volal, a ja by som sa Ti ozval, keď by si zatúžil po diele svojich rúk.
16
Lebo potom počítal by si moje kroky a nestriehol by si na môj hriech.
17
V mešci by bol spečatený môj priestupok a môj hriech by si prikryl.
18
Ale aj vrch sa rozpadáva, aj bralo sa pohne zo svojho miesta.
19
Voda rozhlodáva kamene, povodeň odplavuje prsť - a Ty maríš nádej človeka.
20
Navždy ho premáhaš, takže musí odísť, premieňaš mu tvár a posielaš ho preč.
21
Ak jeho synovia dôjdu cti, on už o tom nevie, ak budú bezvýznamní, on to už nezbadá.
22
Iba čo jeho telo cíti vlastnú bolesť a jeho duša trúchli nad ním.
← Chapter 13
Jump to:
Chapter 1
Chapter 2
Chapter 3
Chapter 4
Chapter 5
Chapter 6
Chapter 7
Chapter 8
Chapter 9
Chapter 10
Chapter 11
Chapter 12
Chapter 13
Chapter 14
Chapter 15
Chapter 16
Chapter 17
Chapter 18
Chapter 19
Chapter 20
Chapter 21
Chapter 22
Chapter 23
Chapter 24
Chapter 25
Chapter 26
Chapter 27
Chapter 28
Chapter 29
Chapter 30
Chapter 31
Chapter 32
Chapter 33
Chapter 34
Chapter 35
Chapter 36
Chapter 37
Chapter 38
Chapter 39
Chapter 40
Chapter 41
Chapter 42
Chapter 15 →
All chapters:
1
2
3
4
5
6
7
8
9
10
11
12
13
14
15
16
17
18
19
20
21
22
23
24
25
26
27
28
29
30
31
32
33
34
35
36
37
38
39
40
41
42