John 10

Slovakian SLB

← Chapter 9 Jump to: Chapter 11 →

1Veru, veru vám hovorím: Kto nevchádza do ovčinca dvermi, ale inokade prelieza, je zlodej a lotor.

2Kto však dvermi vchádza, je pastier oviec.

3Tomu vrátnik otvára, ovce počúvajú jeho hlas, a on volá po mene svoje ovce a vyvádza ich.

4Keď vyženie všetky svoje [ovce], ide pred nimi a ovce ho nasledujú, pretože poznajú jeho hlas;

5cudzieho však nebudú nasledovať, ale utečú od neho, pretože nepoznajú hlas cudzích (ľudí).

6Ježiš im povedal toto prirovnanie, ale oni nerozumeli, čo im hovoril.

7I povedal im Ježiš znova: Veru, veru vám hovorím: Ja som dvere k ovciam.

8Tí, čo prišli predo mnou, sú samí zlodeji a lotri, ale ovce ich neposlúchali.

9Ja som dvere. Keď cezo mňa vojde niekto, bude spasený; vojde i vyjde a nájde pastvu.

10Zlodej prichádza, len aby kradol, zabíjal a hubil; a ja som prišiel, aby mali život, a to v hojnej miere!

11Ja som dobrý pastier. Dobrý pastier život kladie za ovce.

12Nájomník a ten, čo nie je pastier, a ovce nie sú jeho, (keď) vidí prichádzať vlka, opúšťa ovce a uteká, a vlk ich chytá a rozháňa;

13[nájomník uteká], pretože je nájomník, a nedbá o ovce.

14Ja som dobrý pastier: poznám svoje a mňa poznajú moje,

15ako ma pozná Otec, aj ja poznám Otca, a život kladiem za ovce.

16Mám aj iné ovce, ktoré nie sú z tohto ovčinca. Aj tie musím viesť, a počujú môj hlas, a bude jedno stádo a jeden pastier.

17Otec ma miluje preto, lebo dávam svoj život, aby som si ho zase vzal.

18Nikto mi ho neberie, ja ho kladiem dobrovoľne. Mám moc ho dať a mám moc ho zase vziať. Toto poverenie som prijal od svojho Otca.

19Pre tieto reči zase vznikla roztržka medzi Židmi.

20Mnohí z nich hovorili: Démonom je posadnutý a blaznie; čo Ho počúvate?

21Iní zas vraveli: To nie sú reči posadnutého; či démon môže otvárať slepým oči?

22V Jeruzaleme nastali slávnosti posvätenia chrámu; a bola zima.

23Keď sa Ježiš prechádzal v chráme v sieni Šalamúnovej,

24obkľúčili Ho Židia a spýtali sa Ho: Dokedy nám budeš držať dušu (v napätí)? Ak si ty Kristus, povedz nám otvorene.

25Ježiš im riekol: Povedal som vám, a neveríte; skutky, ktoré činím v mene svojho Otca, svedčia o mne.

26Ale vy neveríte, pretože nie ste z mojich oviec.

27Moje ovce počúvajú môj hlas, aj ja ich poznám a nasledujú ma.

28Ja im dávam večný život, a nezahynú naveky, a nikto mi ich nevytrhne z ruky.

29Čo mi dal Otec, je väčšie ako všetko, a nikto to nemôže vytrhnúť Otcovi z ruky.

30Ja a Otec sme jedno.

31Nato Židia zase zdvihli kamene, aby Ho kameňovali.

32Ježiš im odpovedal: Mnoho dobrých skutkov som vám ukázal od Otca: pre ktorý z nich ma kameňujete?

33Odpovedali Mu Židia: Pre dobrý skutok Ťa nekameňujeme, ale pre rúhanie, že sa Ty, človek, robíš Bohom.

34Odpovedal im Ježiš: Či nie je napísané vo vašom zákone: Ja som povedal: Bohovia ste.

35Keď tých, ktorým bolo hovorené slovo Božie, pomenovali bohmi - a Písmo nemôže byť zrušené! -

36prečo tomu, ktorého Otec posvätil a poslal na svet, hovoríte: Rúhaš sa! preto, že som povedal: Syn Boží som?

37Ak nečiním skutky svojho Otca, neverte mi,

38ale ak ich činím, aj keď ste mne neverili, verte tým skutkom, aby ste poznali a vedeli, že Otec je vo mne a ja v Otcovi.

39Znovu Ho teda chceli zlapať, ale ušiel im z rúk

40a odišiel späť za Jordán, na miesto, kde Ján spočiatku krstil, i zostal tam.

41A mnohí prišli k Nemu a hovorili si: Ján síce nevykonal znamenie, ale čo Ján povedal o Ňom, je všetko pravdivé.

42A mnohí tam v Neho uverili.

← Chapter 9 Jump to: Chapter 11 →