Romans 9

Slovakian SLB

← Chapter 8 Jump to: Chapter 10 →

1Pravdu hovorím v Kristovi, neklamem! Svedkom je mi moje svedomie v Duchu Svätom,

2že mám veľký žiaľ a neprestajnú bolesť v srdci.

3Lebo želal by som si, aby som radšej ja bol zavrhnutý od Krista miesto svojich bratov, svojich pokrvných podľa tela,

4ktorí sú Izraelci, a im prináleží synovstvo, sláva, zmluvy, im bol daný zákon, služba Božia i zasľúbenia;

5ich sú otcovia a z nich je Kristus podľa tela, Boh nad všetkým, požehnaný naveky. Amen.

6Ale to neznamená, že slovo Božie vyšlo nazmar. Lebo Izraelom nie sú všetci, ktorí sú z Izraela;

7ani deťmi nie sú všetci, pretože sú potomstvom Abrahámovým; ale: Tí, čo sú z Izáka, budú sa volať tvojím potomstvom.

8To znamená: nie deti podľa tela sú deťmi Božími, ale deti podľa zasľúbenia sú počítané za potomstvo (Abrahámovo).

9Lebo toto je slovo zasľúbenia: O tomto čase (o rok) prídem a Sára bude mať syna.

10A nielen to, ale aj keď Rebeka bola tehotná od jedného (muža), Izáka, nášho otca,

11a keď sa jej ešte nenarodili (synovia), ani nespravili nič dobré ani zlé, aby zostala v platnosti rada Božia, tá podľa vyvolenia

12a závislá od Toho, ktorý povoláva, a nie od skutkov, bolo jej povedané: Starší bude slúžiť mladšiemu,

13ako je napísané: Jákoba som si zamiloval, Ezava však znenávidel.

14Čo teda povieme? Či nie je nespravodlivosť u Boha? Vôbec nie!

15Veď hovorí Mojžišovi: Zmilujem sa nad tým, komu som milostivý, a zľutujem sa nad tým, s kým mám zľutovanie.

16Nezáleží teda na tom, kto chce, ani na tom, kto beží, ale na Bohu, ktorý sa zmilúva.

17Lebo Písmo hovorí faraónovi: Nato som ťa povolal do života, aby som na tebe dokázal svoju moc a aby sa moje meno rozhlasovalo po celej zemi.

18Tak teda: nad kým chce, sa zmilúva, a koho chce, zatvrdzuje.

19Povieš mi azda: Prečo teda ešte karhá? Veď kto sa protiví Jeho vôli?

20Ale ktože si ty, človeče, že odvrávaš Bohu? Či dielo môže povedať majstrovi: Prečo si ma tak spravil?

21Či hrnčiar nemá moc nad hlinou, aby z tej istej hmoty sformoval jednu nádobu ku cti, druhú ku hanbe?

22Čo teda, keď Boh, chcejúc dokázať hnev a oznámiť svoju moc, nádoby hnevu, pripravené na zahynutie, znášal s trpezlivosťou veľkou aj preto,

23aby vyjavil bohatstvo svojej slávy na nádobách milosrdenstva, vopred pripravených na slávu,

24na nás, ktorých aj povolal nielen zo Židov, ale aj z pohanov?

25Ako aj v knihe Ozeášovej hovorí: Pomenujem si ľudom, čo mi nebolo ľudom, a milovanou, ktorá nebola milovaná;

26a: Na tom mieste, kde im bolo povedané: Nie ste mojím ľudom, budú pomenovaní synmi Boha živého.

27A Izaiáš volá nad Izraelom: Keby synov izraelských bolo ako piesku morského, (len) zvyšky budú zachránené;

28lebo Pán dokonale a rýchle vykoná súd na zemi.

29Ako aj Izaiáš predpovedal: Keby nám Pán zástupov nebol zanechal potomka, boli by sme ako Sodoma a podobní Gomore.

30Čo teda povedať? Že pohania, ktorí sa nesnažili o spravodlivosť, prijali spravodlivosť, a to spravodlivosť z viery;

31ale Izrael, ktorý sa snažil o zákon spravodlivosti, nedospel k zákonu.

32Prečo? Preto, že nie z viery, ale akoby zo skutkov (chceli dosiahnuť spravodlivosť). Narazili na kameň úrazu,

33ako je napísané: Ajhľa, kladiem na Sione kameň úrazu a skalu pohoršenia, a kto verí v Neho, nebude zahanbený.

← Chapter 8 Jump to: Chapter 10 →