1 John 3

Slovakian (Sväté Písmo - Katolícky Preklad)

← Chapter 2 Jump to: Chapter 4 →

1Pozrite, akú veľkú lásku nám daroval Otec: voláme sa Božími deťmi a nimi aj sme. Preto nás svet nepozná, že nepoznal jeho.

2Milovaní, teraz sme Božími deťmi, a ešte sa neukázalo, čím budeme. Vieme však, že keď sa on zjaví, budeme mu podobní, lebo ho budeme vidieť takého, aký je.

3Každý, kto má túto nádej v neho, usiluje sa byť čistý, ako je on čistý.

4Každý, kto pácha hriech, pácha aj bezprávie, lebo hriech je bezprávie.

5A viete, že on sa zjavil, aby sňal hriechy, a v ňom hriechu niet.

6Kto ostáva v ňom, nehreší; kto hreší, ten ho nevidel, ani nepoznal.

7Deti moje, nech vás nik nezvedie. Kto koná spravodlivo, je spravodlivý, ako je on spravodlivý.

8Kto pácha hriech, je z diabla, pretože diabol hreší od počiatku. A Boží Syn sa zjavil preto, aby zmaril diablove skutky.

9Kto sa narodil z Boha, nepácha hriech, lebo v ňom ostáva jeho semeno; a nemôže hrešiť, pretože sa narodil z Boha.

10Podľa tohto sa dajú rozoznať Božie deti od diablových detí: kto nekoná spravodlivo, nie je z Boha; ani ten, kto nemiluje svojho brata.

11Lebo toto je zvesť, ktorú ste počuli od začiatku: aby sme jeden druhého milovali.

12Nie ako Kain; on bol zo Zlého a zabil svojho brata. A prečo ho zabil? Preto, že jeho skutky boli zlé a bratove spravodlivé.

13Bratia, nedivte sa, ak vás svet nenávidí.

14My vieme, že sme prešli zo smrti do života, lebo milujeme bratov. Kto nemiluje, ostáva v smrti.

15Každý, kto nenávidí svojho brata, je vrah. A viete, že ani jeden vrah nemá v sebe večný život.

16Čo je láska, poznali sme z toho, že on položil za nás svoj život. Aj my sme povinní dávať život za bratov.

17Ak má niekto pozemský majetok a vidí brata v núdzi, a srdce si pred ním zatvorí, ako v ňom môže ostávať Božia láska?

18Deti moje, nemilujme len slovom a jazykom, ale skutkom a pravdou.

19Podľa toho poznáme, že sme z pravdy, a upokojíme si pred ním srdce.

20Lebo keby nám srdce niečo vyčítalo, Boh je väčší ako naše srdce a vie všetko.

21Milovaní, ak nám srdce nič nevyčíta, máme dôveru k Bohu

22a dostaneme od neho všetko, o čo len budeme prosiť, lebo zachovávame jeho prikázania a robíme, čo sa jemu páči.

23A toto je jeho prikázanie: aby sme verili v meno jeho Syna Ježiša Krista a milovali jeden druhého, ako nám prikázal.

24Kto zachováva jeho prikázania, ostáva v Bohu a Boh v ňom. A že v nás ostáva, poznáme z Ducha, ktorého nám dal.

← Chapter 2 Jump to: Chapter 4 →