Acts 26

Slovakian (Sväté Písmo - Katolícky Preklad)

← Chapter 25 Jump to: Chapter 27 →

1Agrippa povedal Pavlovi: „Dovoľuje sa ti hovoriť na svoju obranu.“ Vtedy Pavol vystrel ruku a začal svoju obrannú reč:

2„Kráľ Agrippa, pokladám sa za šťastného, že sa smiem dnes pred tebou brániť proti všetkému, čo Židia na mňa žalujú,

3tým viac, že ty poznáš všetky židovské obyčaje a sporné otázky. Preto ťa prosím, trpezlivo ma vypočuj.

4Všetci Židia poznajú môj život od mladosti, aký bol od začiatku v mojom národe i v Jeruzaleme.

5Poznajú ma od začiatku - len keby chceli vydať svedectvo -, že som ako farizej žil podľa najprísnejšieho smeru nášho náboženstva.

6A teraz stojím pred súdom pre nádej z prisľúbenia, ktoré dostali od Boha naši otcovia.

7Dvanásť našich kmeňov dúfa, že ho dosiahne, a preto mu vytrvalo slúži dňom i nocou. Pre túto nádej ma Židia, kráľ môj, žalujú.

8Čo sa vám zdá neuveriteľné na tom, že Boh kriesi mŕtvych?!

9Ja som si tiež myslel, že musím všemožne bojovať proti menu Ježiša Nazaretského.

10A to som v Jeruzaleme aj robil. A keď som dostal od veľkňazov moc, veľa svätých som dal pozatvárať do väzenia; a keď ich zabíjali, ja som súhlasil.

11Po všetkých synagógach som ich často trestami nútil rúhať sa a v nesmiernej zúrivosti proti nim som ich prenasledoval aj po cudzích mestách.

12Keď som takto išiel do Damasku s mocou a dovolením veľkňazov,

13cestou som na pravé poludnie videl, kráľ môj, svetlo z neba jasnejšie než žiara slnka, ktoré zalialo mňa aj tých, čo šli so mnou

14Všetci sme padli na zem a ja som počul hlas, ktorý mi po hebrejsky hovoril: »Šavol, Šavol, prečo ma prenasleduješ? Ťažko ti proti ostňu sa vzpierať.«

15Ja som sa spýtal: »Kto si, Pane?« A Pán povedal: »Ja som Ježiš, ktorého ty prenasleduješ.

16Ale vstaň a stoj na nohách; lebo som sa ti na to zjavil, aby som ťa ustanovil za služobníka a svedka toho, čo si videl, i toho, čo ti ešte zjavím.

17Budem ťa chrániť pred ľudom aj pred pohanmi, ku ktorým ťa posielam

18otvoriť im oči, aby sa od tmy obrátili k svetlu a od satanovej moci k Bohu, a tak dosiahli odpustenie hriechov a podiel medzi posvätenými vierou vo mňa.«

19Preto som, kráľ Agrippa, nemohol odporovať nebeskému videniu,

20ale hlásal som najprv tým, čo sú v Damasku, a potom v Jeruzaleme, a po celej judejskej krajine aj pohanom, aby robili pokánie a obrátili sa k Bohu a konali skutky hodny pokánia.

21Pre toto ma Židia chytili, keď som bol v chráme, a chceli ma zabiť.

22Ale Boh mi pomohol, a tak som tu do dnešného dňa a svedčím malému i veľkému. A nehovorím nič zvláštne, len to, čo predpovedali do budúcnosti Proroci a Mojžiš:

23že Mesiáš bude trpieť a že ako prvý vstane z mŕtvych a zvestuje svetlo ľudu i pohanom.“

24Keď sa takto bránil, Festus zvolal veľkým hlasom: „Šalieš, Pavol! Veľká učenosť ťa privádza do šialenstva.“

25Ale Pavol povedal: „Nešaliem, vznešený Festus, hovorím pravdivé a triezve slová.

26Kráľ sa vyzná v týchto veciach preto mu hovorím tak odvážne, lebo si myslím, že nič z tohto nie je mu neznáme, veď sa to nedialo v zákutí.

27Veríš, kráľ Agrippa, prorokom? Viem, že veríš.“

28Agrippa povedal Pavlovi: „Bezmála by si ma presvedčil, aby som sa stal kresťanom.“

29A Pavol: „Dal by Boh, aby si sa nielen ty, ale aby sa všetci títo, čo ma dnes počúvajú, stali v malom i veľkom takými, akým som ja, okrem týchto pút!“

30Tu vstal kráľ aj vladár, Berenika a ostatní, čo s nimi sedeli,

31a keď odchádzali, hovorili medzi sebou: „Tento človek nerobí nič také, za čo by si zasluhoval smrť alebo putá.“

32A Agrippa povedal Festovi: „Tento človek mohol byť prepustený, keby sa nebol odvolal na cisára.“

← Chapter 25 Jump to: Chapter 27 →