bible
ra
🌐 Language
English
Español
Français
Deutsch
Português
Italiano
Nederlands
Русский
中文
日本語
한국어
العربية
Türkçe
Tiếng Việt
ไทย
Indonesia
All Languages
Home
/
Slovakian
/
Slovakian (Sväté Písmo - Katolícky Preklad)
/
Luke 20
Luke 20
Slovakian (Sväté Písmo - Katolícky Preklad)
← Chapter 19
Jump to:
Chapter 1
Chapter 2
Chapter 3
Chapter 4
Chapter 5
Chapter 6
Chapter 7
Chapter 8
Chapter 9
Chapter 10
Chapter 11
Chapter 12
Chapter 13
Chapter 14
Chapter 15
Chapter 16
Chapter 17
Chapter 18
Chapter 19
Chapter 20
Chapter 21
Chapter 22
Chapter 23
Chapter 24
Chapter 21 →
1
Keď v istý deň učil ľud v chráme a hlásal evanjelium, prepadli ho veľkňazi a zákonníci so staršími
2
a hovorili mu: „Povedz nám: Akou mocou toto robíš alebo kto je ten, čo ti dal túto moc?“
3
On im povedal: „Aj ja sa vás na niečo spýtam. Povedzte mi:
4
Jánov krst bol z neba, či od ľudí?“
5
Oni rozmýšľali a hovorili si: „Ak povieme: Z neba, povie: »Prečo ste mu neuverili?«
6
Ale ak povieme: Od ľudí, všetok ľud nás ukameňuje, lebo je presvedčený, že Ján je prorok.“
7
Odpovedali teda, že nevedia, odkiaľ bol.
8
A Ježiš im odvetil: „Ani ja vám nepoviem, akou mocou toto robím.“
9
Potom začal rozprávať ľudu toto podobenstvo: „Istý človek vysadil vinicu, prenajal ju vinohradníkom a na dlhý čas odcestoval.
10
V stanovenom čase poslal k vinohradníkom sluhu, aby mu dali podiel úrody z vinice. Ale vinohradníci ho zbili a prepustili ho naprázdno.
11
Poslal druhého sluhu. Aj toho zbili, potupili a prepustili naprázdno.
12
Poslal aj tretieho, a oni ho doráňali a vyhodili.
13
Vtedy pán vinice povedal: »Čo urobím? Pošlem svojho milovaného syna. K nemu azda budú mať úctu.«
14
Ale keď ho vinohradníci zazreli, poradili sa a povedali si: »To je dedič. Zabime ho, aby bolo dedičstvo naše!«
15
Vyvliekli ho z vinice a zabili. Čo im teda urobí pán vinice?
16
Príde, týchto vinohradníkov zahubí a vinicu dá iným.“ Keď to počuli, povedali: „Len to nie!“
17
On sa na nich pozrel a povedal: „Čo teda znamená, čo je napísané: »Kameň, čo stavitelia zavrhli, stal sa kameňom uholným«?
18
Každý, kto padne na ten kameň, doláme sa, a na koho on padne, toho rozdlávi.“
19
Zákonníci a veľkňazi chceli v tú hodinu položiť na neho ruky, len sa báli ľudu. Vybadali totiž, že to o nich povedal toto podobenstvo.
20
Striehli na neho a poslali úskočníkov, ktorí predstierali, že sú spravodliví, aby ho podchytili v reči a mohli ho vydať vrchnosti a vladárovej moci.
21
Opýtali sa ho: „Učiteľ, vieme, že správne hovoríš a učíš a že nehľadíš na osobu, ale podľa pravdy učíš Božej ceste.
22
Smieme platiť cisárovi daň, či nie?“
23
On však prehliadol ich lesť a povedal im:
24
„Ukážte mi denár! Čí obraz je na ňom a nápis?“
25
Oni odpovedali: „Cisárov.“ Tu im povedal: „Dávajte teda, čo je cisárovo, cisárovi, a čo je Božie, Bohu!“
26
A nepodarilo sa im podchytiť ho v reči pred ľudom, ale žasli nad jeho odpoveďou a umĺkli.
27
Tu prišli k nemu niektorí saduceji, ktorí popierajú zmŕtvychvstanie, a pýtali sa ho:
28
„Učiteľ, Mojžiš nám napísal, že ak niekomu zomrie brat, ktorý mal ženu, ale bol bezdetný, jeho brat si ju má vziať za manželku a splodiť svojmu bratovi potomka.
29
Bolo teda sedem bratov. Prvý sa oženil a zomrel bezdetný.
30
Vzal si ju druhý,
31
potom aj tretí a takisto všetci siedmi. Ale nezanechali deti a pomreli.
32
Napokon zomrela aj žena.
33
Nuž ktorému z nich bude žena manželkou pri vzkriesení? Veď ju mali siedmi za manželku.“
34
Ježiš im povedal: „Synovia tohto veku sa ženia a vydávajú.
35
Ale tí, čo sú uznaní za hodných tamtoho veku a zmŕtvychvstania, už sa neženia, ani nevydávajú.
36
Už ani umrieť nemôžu, lebo sú ako anjeli a sú Božími synmi, pretože sú synmi vzkriesenia.
37
A že mŕtvi naozaj vstanú, naznačil aj Mojžiš v stati o kríku, keď nazýva »Pána Bohom Abraháma, Bohom Izáka a Bohom Jakuba«.
38
A on nie je Bohom mŕtvych, ale živých, lebo pre neho všetci žijú.“
39
Tu niektorí zákonníci povedali: „Učiteľ, dobre si to povedal.“
40
A už sa ho neodvážili na nič vypytovať.
41
On im povedal: „Ako môžu hovoriť, že Mesiáš je Dávidov syn?
42
Veď sám Dávid hovorí v knihe Žalmov: »Pán povedal môjmu Pánovi: Seď po mojej pravici,
43
kým nepoložím tvojich nepriateľov za podnožku tvojim nohám.«
44
Dávid ho teda volá Pánom; ako potom môže byť jeho synom?“
45
Ako ho počúval všetok ľud, povedal svojim učeníkom:
46
„Chráňte sa zákonníkov, ktorí radi chodia v dlhých rúchach, radi majú pozdravy na uliciach, prvé stolice v synagógach a popredné miesta na hostinách.
47
Vyjedajú domy vdov a naoko sa dlho modlia. Takých postihne prísnejší súd.“
← Chapter 19
Jump to:
Chapter 1
Chapter 2
Chapter 3
Chapter 4
Chapter 5
Chapter 6
Chapter 7
Chapter 8
Chapter 9
Chapter 10
Chapter 11
Chapter 12
Chapter 13
Chapter 14
Chapter 15
Chapter 16
Chapter 17
Chapter 18
Chapter 19
Chapter 20
Chapter 21
Chapter 22
Chapter 23
Chapter 24
Chapter 21 →
All chapters:
1
2
3
4
5
6
7
8
9
10
11
12
13
14
15
16
17
18
19
20
21
22
23
24