Mark 12

Slovakian (Sväté Písmo - Katolícky Preklad)

← Chapter 11 Jump to: Chapter 13 →

1Potom im začal hovoriť v podobenstvách: „Istý človek vysadil vinicu. Obohnal ju plotom, vykopal jamu a postavil vežu. Potom ju prenajal vinohradníkom a odcestoval.

2V stanovenom čase poslal k vinohradníkom sluhu, aby od nich prevzal podiel úrody z vinice.

3Ale oni ho chytili, zbili a prepustili späť naprázdno.

4Znova k nim poslal iného sluhu. Tomu prebili hlavu a potupili ho.

5Poslal ďalšieho, toho zabili. A ešte mnoho iných: niektorých zbili, iných pozabíjali.

6Mal ešte jedného, milovaného syna. Napokon k nim poslal i jeho, lebo si povedal: »K môjmu synovi budú mať úctu.«

7Ale vinohradníci si povedali: »To je dedič. Poďte, zabime ho a dedičstvo bude naše!«

8Chytili ho, zabili a vyhodili z vinice.

9Čo teda urobí pán vinice? Príde, vinohradníkov zahubí a vinicu dá iným.

10Nečítali ste v Písme: »Kameň, čo stavitelia zavrhli, stal sa kameňom uholným.

11To sa stalo na pokyn Pána; vec v našich očiach obdivuhodná«?“

12A chceli ho zajať, len sa báli zástupu. Vybadali totiž, že to o nich povedal toto podobenstvo. Nechali ho teda a odišli.

13Poslali k nemu niekoľko farizejov a herodiánov, aby ho podchytili v reči.

14Tí prišli a povedali mu: „Učiteľ, vieme, že vždy vravíš pravdu a neberieš ohľad na nikoho, nehľadíš na osobu človeka, ale podľa pravdy učíš Božej ceste. Slobodno platiť cisárovi daň, či nie? Máme platiť, či nemáme?“

15Ale on poznal ich prefíkanosť a povedal im: „Čo ma pokúšate?! Prineste mi denár, nech sa naň pozriem!“

16A oni priniesli. Spýtal sa ich: „Čí je tento obraz a nápis?“ Oni mu odpovedali: „Cisárov.“

17A Ježiš im povedal: „Čo je cisárovo, dávajte cisárovi, a čo je Božie, Bohu.“ I obdivovali ho.

18Tu prišli k nemu saduceji, ktorí tvrdia, že niet zmŕtvychvstania, a pýtali sa ho:

19„Učiteľ, Mojžiš nám napísal, že ak niekomu zomrie brat a zanechá manželku bez detí, brat si má vziať jeho manželku a splodiť svojmu bratovi potomka.

20Bolo sedem bratov. Prvý sa oženil, ale umrel a nezanechal potomka.

21Vzal si ju druhý, ale aj on umrel a nezanechal potomka. Takisto aj tretí.

22A ani jeden zo siedmich nezanechal potomka. Napokon po všetkých zomrela aj žena.

23Ktorému z nich bude manželkou pri vzkriesení, keď vstanú z mŕtvych? Veď ju mali siedmi za manželku.“

24Ježiš im povedal: „Nemýlite sa preto, že nepoznáte Písmo ani Božiu moc?

25Lebo keď ľudia vstanú z mŕtvych, už sa ani neženia, ani nevydávajú, ale sú ako anjeli v nebi.

26A pokiaľ ide o vzkriesenie mŕtvych, či ste nečítali v Mojžišovej knihe v stati o kríku, ako mu Boh povedal: »Ja som Boh Abraháma, Boh Izáka a Boh Jakuba«?

27A on nie je Bohom mŕtvych, ale živých. Veľmi sa mýlite.“

28Tu k nemu pristúpil jeden zo zákonníkov, ktorý ich počúval, ako sa hádajú. A keď videl, že im dobre odpovedal, spýtal sa ho: „Ktoré prikázanie je prvé zo všetkých?“

29Ježiš odpovedal: „Prvé je toto: »Počuj, Izrael, Pán, náš Boh, je jediný Pán.

30Milovať budeš Pána, svojho Boha, z celého svojho srdca, z celej svojej duše, z celej svojej mysle a z celej svojej sily!«

31Druhé je toto: »Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého!« Iného, väčšieho prikázania, ako sú tieto, niet.“

32Zákonník mu vravel: „Dobre, Učiteľ, správne si povedal: »Jediný je a okrem neho iného niet;«

33a »milovať ho z celého srdca, z celého rozumu a z celej sily« a »milovať blížneho ako seba samého« je viac ako všetky zápalné a ostatné obety.“

34Keď Ježiš videl, že odpovedal rozumne, povedal mu: „Nie si ďaleko od Božieho kráľovstva.“ A už sa ho nik neodvážil vypytovať.

35Keď Ježiš učil v chráme, povedal: „Ako môžu zákonníci hovoriť, že Mesiáš je Dávidov syn?

36Veď sám Dávid hovorí vo Svätom Duchu: »Pán povedal môjmu Pánovi: Seď po mojej pravici, kým ti nepoložím tvojich nepriateľov pod nohy.«

37Sám Dávid ho nazýva Pánom; ako potom môže byť jeho synom?“ A veľký zástup ho počúval s radosťou.

38Ako učil, hovoril: „Varujte sa zákonníkov, ktorí radi chodia v dlhých rúchach, túžia po pozdravoch na uliciach,

39po prvých stoliciach v synagógach a popredných miestach na hostinách.

40Vyjedajú domy vdov a naoko sa dlho modlia. Takých postihne prísnejší súd.“

41Potom si sadol oproti chrámovej pokladnici a pozeral sa, ako ľud hádže peniaze do pokladnice. Viacerí boháči hádzali mnoho.

42Prišla aj istá chudobná vdova a vhodila dve drobné mince, čo je kvadrans.

43Zavolal svojich učeníkov a povedal im: „Veru, hovorím vám: Táto chudobná vdova vhodila viac ako všetci, čo hádzali do pokladnice.

44Lebo všetci dávali zo svojho nadbytku, ale ona pri svojej chudobe dala všetko, čo mala, celé svoje živobytie.“

← Chapter 11 Jump to: Chapter 13 →