bible
ra
🌐 Language
English
Español
Français
Deutsch
Português
Italiano
Nederlands
Русский
中文
日本語
한국어
العربية
Türkçe
Tiếng Việt
ไทย
Indonesia
All Languages
Home
/
Slovakian
/
Slovakian (Sväté Písmo - Katolícky Preklad)
/
Matthew 26
Matthew 26
Slovakian (Sväté Písmo - Katolícky Preklad)
← Chapter 25
Jump to:
Chapter 1
Chapter 2
Chapter 3
Chapter 4
Chapter 5
Chapter 6
Chapter 7
Chapter 8
Chapter 9
Chapter 10
Chapter 11
Chapter 12
Chapter 13
Chapter 14
Chapter 15
Chapter 16
Chapter 17
Chapter 18
Chapter 19
Chapter 20
Chapter 21
Chapter 22
Chapter 23
Chapter 24
Chapter 25
Chapter 26
Chapter 27
Chapter 28
Chapter 27 →
1
Keď Ježiš skončil všetky tieto reči, povedal svojim učeníkom:
2
„Viete, že o dva dni bude Veľká noc a Syn človeka bude vydaný, aby ho ukrižovali.“
3
Vtedy sa zhromaždili veľkňazi a starší ľudu v dvorane veľkňaza, ktorý sa volal Kajfáš,
4
a uzniesli sa, že Ježiša podvodne chytia a zabijú.
5
Ale hovorili: „Nie vo sviatok, aby sa ľud nevzbúril.“
6
Keď bol Ježiš v Betánii v dome Šimona Malomocného,
7
pristúpila k nemu žena s alabastrovou nádobou vzácneho voňavého oleja a vyliala mu ho na hlavu, ako sedel pri stole.
8
Keď to videli učeníci, hnevali sa a hovorili: „Načo takéto mrhanie?
9
Veď sa to mohlo draho predať a rozdať chudobným.“
10
Ježiš to spozoroval a povedal im: „Prečo trápite túto ženu? Urobila mi dobrý skutok;
11
veď chudobných máte vždy medzi sebou, ale mňa nemáte vždy.
12
Keď mi vyliala tento olej na telo, urobila to na môj pohreb.
13
Veru, hovorím vám: Kdekoľvek na svete sa bude ohlasovať toto evanjelium, bude sa na jej pamiatku hovoriť aj o tom, čo urobila.“
14
Vtedy jeden z Dvanástich - volal sa Judáš Iškariotský - odišiel k veľkňazom
15
a vyzvedal sa: „Čo mi dáte, a ja vám ho vydám?“ Oni mu určili tridsať strieborných.
16
A od tej chvíle hľadal príležitosť vydať ho.
17
V prvý deň sviatkov Nekvasených chlebov prišli k Ježišovi učeníci a pýtali sa ho: „Kde ti máme pripraviť veľkonočnú večeru?“
18
On povedal: „Choďte do mesta k istému človeku a povedzte mu: Učiteľ odkazuje: Môj čas je blízko, u teba budem jesť so svojimi učeníkmi veľkonočného baránka.“
19
Učeníci urobili, ako im Ježiš rozkázal, a pripravili veľkonočného baránka.
20
Keď sa zvečerilo, zasadol s Dvanástimi za stôl.
21
A keď jedli, povedal: „Veru, hovorím vám: Jeden z vás ma zradí.“
22
Veľmi osmutneli a začali sa ho jeden po druhom vypytovať: „Som to ja, Pane?“
23
On odpovedal: „Kto so mnou namáča ruku v mise, ten ma zradí.
24
Syn človeka síce ide, ako je o ňom napísané, ale beda človeku, ktorý zrádza Syna človeka! Pre toho človeka by bolo lepšie, keby sa nebol narodil.“
25
Aj jeho zradca Judáš sa opýtal: „Som to azda ja, Rabbi?“ Odpovedal mu: „Sám si to povedal.“
26
Pri večeri vzal Ježiš chlieb a dobrorečil, lámal ho a dával učeníkom, hovoriac: „Vezmite a jedzte: toto je moje telo.“
27
Potom vzal kalich, vzdával vďaky a dal im ho, hovoriac: „Pite z neho všetci:
28
toto je moja krv novej zmluvy, ktorá sa vylieva za všetkých na odpustenie hriechov.
29
Hovorím vám: Odteraz už nebudem piť z tohto plodu viniča až do dňa, keď ho budem piť s vami nový v kráľovstve svojho Otca.“
30
Potom zaspievali chválospev a vyšli na Olivovú horu.
31
Vtedy im Ježiš povedal: „Vy všetci tejto noci odpadnete odo mňa, lebo je napísané: »Udriem pastiera a stádo oviec sa rozpŕchne.«
32
Ale keď vstanem z mŕtvych, predídem vás do Galiley.“
33
Peter mu povedal: „Aj keby všetci odpadli od teba, ja nikdy neodpadnem.“
34
Ježiš mu odvetil: „Veru, hovorím ti: Tejto noci skôr, ako kohút zaspieva, tri razy ma zaprieš.“
35
Peter mu povedal: „Aj keby som mal umrieť s tebou, nezapriem ťa.“ Podobne hovorili aj ostatní učeníci.
36
Tu Ježiš prišiel s nimi na pozemok, ktorý sa volá Getsemani, a povedal učeníkom: „Sadnite si tu, kým odídem tamto a pomodlím sa.“
37
Vzal so sebou Petra a oboch Zebedejových synov. I doľahli naňho smútok a úzkosť.
38
Vtedy im povedal: „Moja duša je smutná až na smrť. Ostaňte tu a bdejte so mnou!“
39
Trochu poodišiel, padol na tvár a modlil sa: „Otče môj, ak je možné, nech ma minie tento kalich. No nie ako ja chcem, ale ako ty.“
40
Keď sa vrátil k učeníkom, našiel ich spať. I povedal Petrovi: „To ste nemohli ani hodinu bdieť so mnou?
41
Bdejte a modlite sa, aby ste neprišli do pokušenia! Duch je síce ochotný, ale telo slabé.“
42
Znova odišiel a modlil sa: „Otče môj, ak ma tento kalich nemôže minúť a musím ho piť, nech sa stane tvoja vôľa.“
43
A keď sa vrátil, zasa ich našiel spať: oči sa im zatvárali od únavy.
44
Nechal ich, znova sa vzdialil a tretí raz sa modlil tými istými slovami.
45
Potom prišiel k učeníkom a povedal im: „Teraz už spite a odpočívajte! Hľa, prišla hodina; Syna človeka už vydávajú do rúk hriešnikov.
46
Vstaňte, poďme! Pozrite, môj zradca sa priblížil.“
47
A kým ešte hovoril, prišiel Judáš, jeden z Dvanástich, a s ním veľký zástup s mečmi a kyjmi, ktorý poslali veľkňazi a starší ľudu.
48
Jeho zradca im dal znamenie: „Koho pobozkám, to je on; toho chyťte!“
49
A hneď pristúpil k Ježišovi a povedal: „Buď pozdravený, Rabbi!“ A pobozkal ho.
50
Ježiš mu povedal: „Priateľu, načo si prišiel!?“ Vtedy pristúpili, položili na Ježiša ruky a zajali ho.
51
Tu jeden z tých, čo boli s Ježišom, vystrel ruku, vytasil meč, zasiahol ním veľkňazovho sluhu a odťal mu ucho.
52
Ježiš mu povedal: „Daj svoj meč na jeho miesto! Lebo všetci, čo sa chytajú meča, mečom zahynú.
53
Alebo si myslíš, že by som nemohol poprosiť svojho Otca a on by mi hneď poslal viac ako dvanásť plukov anjelov?
54
Ale ako by sa potom splnilo Písmo, že to má byť takto?“
55
V tú hodinu povedal Ježiš zástupom: „Vyšli ste s mečmi a kyjmi ako na zločinca, aby ste ma zajali. Deň čo deň som sedával a učil v chráme, a nezajali ste ma.“
56
Toto všetko sa stalo, aby sa splnili písma Prorokov. Vtedy ho všetci učeníci opustili a rozutekali sa.
57
Tí, čo Ježiša zajali, odviedli ho k veľkňazovi Kajfášovi, kde sa zhromaždili zákonníci a starší.
58
Peter šiel zďaleka za ním až do veľkňazovho dvora. Vošiel dnu a sadol si k sluhom: chcel vidieť, ako sa to skončí.
59
Veľkňazi a celá veľrada zháňali krivé svedectvo proti Ježišovi, aby ho mohli odsúdiť na smrť.
60
Ale nenašli, hoci vystúpilo mnoho falošných svedkov. Napokon prišli dvaja
61
a hovorili: „Tento povedal: »Môžem zboriť Boží chrám a o tri dni ho postaviť.«“
62
Tu vstal veľkňaz a spýtal sa ho: „Nič neodpovieš? Čo to títo svedčia proti tebe?!“
63
Ale Ježiš mlčal. Veľkňaz mu povedal: „Zaprisahám ťa na živého Boha, aby si nám povedal, či si Mesiáš, Boží Syn.“
64
Ježiš mu odvetil: „Sám si to povedal. Ale hovorím vám: Odteraz uvidíte Syna človeka sedieť po pravici Moci a prichádzať na nebeských oblakoch.“
65
Vtedy si veľkňaz roztrhol rúcho a povedal: „Rúhal sa! Načo ešte potrebujeme svedkov? Sami ste teraz počuli rúhanie.
66
Čo na to poviete?“ Oni odpovedali: „Hoden je smrti!“
67
Potom mu pľuli do tváre a bili ho päsťami, iní ho zauškovali
68
a hovorili: „Prorokuj nám, Mesiáš, hádaj, kto ťa udrel!“
69
Peter sedel vonku na nádvorí. Prišla k nemu ktorási slúžka a povedala: „Aj ty si bol s Ježišom Galilejským!“
70
Ale on pred všetkými zaprel: „Neviem, čo hovoríš.“
71
Keď vyšiel k bráne, videla ho iná a povedala tým, čo tam boli: „Tento bol s Ježišom Nazaretským!“
72
On znova zaprel s prísahou: „Nepoznám toho človeka.“
73
O chvíľku pristúpili tí, čo tam stáli, a povedali Petrovi: „Veru, aj ty si z nich, veď aj tvoja reč ťa prezrádza!“
74
Vtedy sa začal zaklínať a prisahať: „Nepoznám toho človeka.“ A vtom zaspieval kohút.
75
Tu sa Peter rozpamätal na slovo, ktoré mu bol povedal Ježiš: „Skôr ako kohút zaspieva, tri razy ma zaprieš.“ Vyšiel von a horko sa rozplakal.
← Chapter 25
Jump to:
Chapter 1
Chapter 2
Chapter 3
Chapter 4
Chapter 5
Chapter 6
Chapter 7
Chapter 8
Chapter 9
Chapter 10
Chapter 11
Chapter 12
Chapter 13
Chapter 14
Chapter 15
Chapter 16
Chapter 17
Chapter 18
Chapter 19
Chapter 20
Chapter 21
Chapter 22
Chapter 23
Chapter 24
Chapter 25
Chapter 26
Chapter 27
Chapter 28
Chapter 27 →
All chapters:
1
2
3
4
5
6
7
8
9
10
11
12
13
14
15
16
17
18
19
20
21
22
23
24
25
26
27
28