1 Corinthians 13

Slovakian 1936 (ROH - Roháčkov Preklad)

← Chapter 12 Jump to: Chapter 14 →

1Keby som hovoril ľudskými jazyky aj anjelskými, a keby som nemal lásky, bol by som cvendžiacim kovom alebo zvučiacim zvonom.

2A keby som mal proroctvo a vedel všetky tajomstvá a mal každú vedomosť a keby som mal akúkoľvek vieru, takže by som vrchy prenášal a lásky keby som nemal, nič nie som.

3A keby som vynaložil na dobročinnosť všetko svoje imanie a keby som vydal svoje telo, aby som bol upálený, a lásky keby som nemal, nič mi to neprospieva.

4Láska zhovieva, je dobrotivá; láska nezávidí; láska sa nechlúbi, nenadúva sa,

5nechová sa neslušne, nehľadá svojho vlastného, nerozhorčuje sa, nemyslí na zlé,

6neraduje sa neprávosti, ale sa spolu raduje pravde;

7všetko znáša, všetko verí, všetkého sa nadeje, všetko nesie trpezlive.

8Láska nikdy neprestáva. Ale buď proroctvá, budú zmarené; buď jazyky, umĺknu; buď veda, bude zmarená.

9Lebo z čiastky známe a z čiastky prorokujeme;

10ale keď prijde to, čo je dokonalé, vtedy to z čiastky bude zmarené.

11Keď som bol dieťa, vravel som ako dieťa, myslel som ako dieťa, rozumoval som ako dieťa. Ale keď som sa stal mužom, zanechal som detské veci.

12Lebo teraz vidíme v zrkadle, v záhade, ale potom tvárou v tvár; teraz poznávam z čiastky, ale potom poznám dokonale tak, ako aj som poznaný.

13A teraz zostáva viera, nádej a láska, to troje, ale najväčšia z nich je láska.

← Chapter 12 Jump to: Chapter 14 →