Daniel 12

Slovakian 1936 (ROH - Roháčkov Preklad)

← Chapter 11 Jump to:

1V tom čase povstane Michael, veľké knieža, ktorý stojí nad synmi tvojho ľudu, a bude čas súženia, akého nebolo odkedy len je národom až do toho času. A v tom čase bude vyslobodený tvoj ľud, každý, kto bude najdený zapísaný v knihe.

2A mnohí z tých, ktorí spia v zeme prachu, sa zobudia, a to jedni na večný život a druhí na potupu a na večný hnus.

3Ale rozumní sa budú skvieť ako jas oblohy, a tí, ktorí privodia mnohých k spravedlivosti, jako hviezdy na večné veky.

4A ty, Danielu, zavri tie slová a zapečať knihu až do času, keď bude mať byť koniec. Mnohí budú zpytovať, a rozmnoží sa vedomosť.

5A videl som, ja Daniel, a hľa, dvaja iní stáli, jeden na jednom brehu rieky a druhý na druhom brehu rieky.

6A riekol mužovi, oblečenému v ľanovom rúchu, ktorý stál hore nad vodami rieky: Kedy bude koniec tým divným veciam?

7Na to som počul hovoriť muža, oblečeného v ľanovom rúchu, ktorý stál nad vodami rieky, a videl som, že pozdvihol svoju pravicu i svoju ľavicu k nebu a prisahal na Živého na veky, že na určený čas určených čias a pol času, a keď ukončia rozmetávať silu svätého ľudu, dokoná sa to všetko.

8A ja, keď som to počul, a nerozumel som tomu, povedal som: Môj pane, čo bude po tom po všetkom?

9A riekol: Idi, Danielu, lebo slová sú zavrené a zapečatené až do času konca.

10Mnohí budú čistení a bielení a zkúšaní jako v ohni. A bezbožní budú páchať bezbožnosť, a nebudú rozumieť niktorí bezbožní, ale rozumní budú rozumieť.

11A od toho času, keď bude odstránená ustavičná obeť, aby na jej miesto bola daná pustošiaca ohavnosť, bude tisíc dvesto deväťdesiat dní.

12Blahoslavený ten, kto čaká a dospeje ku dňom tisíc tristo tridsaťpäť.

13A ty iď ku koncu a budeš odpočívať a vstaneš ku svojmu losu pri konci tých dní.

← Chapter 11 Jump to: