bible
ra
🌐 Language
English
Español
Français
Deutsch
Português
Italiano
Nederlands
Русский
中文
日本語
한국어
العربية
Türkçe
Tiếng Việt
ไทย
Indonesia
All Languages
Home
/
Slovakian
/
Slovakian 1936 (ROH - Roháčkov Preklad)
/
Luke 24
Luke 24
Slovakian 1936 (ROH - Roháčkov Preklad)
← Chapter 23
Jump to:
Chapter 1
Chapter 2
Chapter 3
Chapter 4
Chapter 5
Chapter 6
Chapter 7
Chapter 8
Chapter 9
Chapter 10
Chapter 11
Chapter 12
Chapter 13
Chapter 14
Chapter 15
Chapter 16
Chapter 17
Chapter 18
Chapter 19
Chapter 20
Chapter 21
Chapter 22
Chapter 23
Chapter 24
1
No, potom v prvý deň týždňa hlboko za svitu prišly k hrobu nesúc voňavé veci, ktoré prihotovily. A išly s nimi aj niektoré iné ženy.
2
A našly kameň odvalený od hrobu.
3
A keď vošly do vnútra, nenašly tela Pána Ježiša.
4
A stalo sa v tom, čo boly nad tým celé bezradné, že hľa, dvaja mužovia sa postavili vedľa nich v rúchu, skvejúcom sa jako blesk.
5
A keď sa naľakaly a sklonily tvár k zemi, povedali im: Čo hľadáte živého medzi mŕtvymi?
6
Niet ho tu, ale vstal. Rozpamätajte sa, jako vám hovoril, keď ešte bol v Galilei,
7
keď povedal, že Syn človeka musí byť vydaný do rúk hriešnych ľudí, byť ukrižovaný a tretieho dňa vstať z mŕtvych.
8
Vtedy sa rozpamätaly na jeho slová.
9
A keď sa navrátily od hrobu, zvestovaly to všetko tým jedonástim a všetkým ostatným.
10
A bola to Mária Magdaléna a Johana a Mária Jakobova a tie ostatné s nimi, ktoré to hovorily apoštolom.
11
Ale tie ich slová sa im zdaly jako bájka, a neverili im, tým ženám.
12
A Peter vstanúc bežal k hrobu. A keď sa nahnul, videl povoje ležať samé, a odišiel sám v sebe diviac sa tomu, čo sa to stalo.
13
A hľa, dvaja z nich išli toho istého dňa do mestečka, vzdialeného šesťdesiat honov od Jeruzalema, ktoré sa menuje Emaus.
14
A tí sa shovárali medzi sebou o všetkom tom, čo sa to udialo.
15
A stalo sa v tom, keď sa tak shovárali a spolu sa navzájom dopytovali, že i sám Ježiš sa priblížil a išiel s nimi.
16
Ale ich oči boly držané, aby ho nepoznali.
17
A povedal im: Aké sú to veci, o ktorých idúci rozjímate medzi sebou a ste smutní?
18
A jeden z nich, ktorému bolo meno Kleofáš, odpovedal a riekol mu: Či ty jediný pohostíniš v Jeruzaleme, ktorý si nezvedel, čo sa v ňom stalo po tieto dni?
19
A on im povedal: A čože? A oni mu povedali: Čo sa stalo s Ježišom Nazarejským, ktorý bol muž prorok, mocný v skutku i v slove pred Bohom a pred všetkým ľudom,
20
a jako ho vydali najvyšší kňazi a naše kniežatá, aby bol odsúdený na smrť, a ukrižovali ho.
21
A my sme sa nadejali, že on je ten, ktorý ide vykúpiť Izraela. No, tomu všetkému je toto už tretí deň, ako sa to stalo.
22
Ale i z nás niektoré ženy, ktoré boly za svitu pri hrobe, naplnily nás úžasom,
23
ktoré nenajdúc jeho tela prišly a hovorily, že aj videnie anjelov videly, ktorí vraj hovoria, že žije.
24
Potom odišli niektorí z našich k hrobu a našli všetko tak, ako aj tie ženy povedaly, ale jeho nevideli.
25
A on im povedal: Ó, nesmyselní a spozdilí srdcom veriť všetkému tomu, čo hovorili proroci!
26
Či to azda nemusel trpieť Kristus a tak vojsť do svojej slávy?
27
A započnúc od Mojžiša a od všetkých prorokov vykladal im, čo kde vo všetkých písmach je napísané o ňom.
28
A tak sa priblížili k mestečku, do ktorého išli, a on sa robil tak, že pojde ďalej.
29
Ale oni ho prinútili hovoriac: Zostaň s nami, lebo sa zvečerieva, a deň sa už nachýlil! A tak vošiel, aby zostal s nimi.
30
A stalo sa, keď si sadol s nimi za stôl, že vzal chlieb a dobrorečil a lámal a podával im.
31
A v tom sa otvorily ich oči, a poznali ho, a on zmiznul od nich.
32
Vtedy povedali jeden druhému: Či nehorelo v nás naše srdce, keď nám hovoril na ceste a keď nám otváral písma?
33
A vstali v tú istú hodinu a navrátili sa do Jeruzalema. A našli shromaždených tých jedonástich aj tých, ktorí boli s nimi,
34
ktorí hovorili, že Pán skutočne vstal, a že sa ukázal Šimonovi.
35
A oni zase rozprávali, čo zkúsili na ceste, a jako ho poznali pri lámaní chleba.
36
A keď hovorili o tom, sám Ježiš sa postavil medzi nimi a povedal im: Pokoj Vám!
37
Ale oni, celí naľakaní a prestrašení, domnievali sa, že vidia ducha.
38
A on im povedal: Prečo ste predesení, a prečo vzchádzajú také myšlienky vo vašom srdci?
39
Vidzte moje ruky i moje nohy, že som ja sám, ten istý. Dotýkajte sa ma a vidzte, lebo duch nemá tela a kostí, a jako vidíte, že ja mám.
40
A to povediac ukázal im ruky a nohy.
41
A keď ešte neverili od radosti a divili sa, povedal im: Či tu máte niečo na jedenie?
42
A oni mu podali kúsok pečenej ryby a medového plásta.
43
A vzal a pojedol pred nimi.
44
A povedal im: Toto sú moje slová, ktoré som vám hovoril, keď som ešte bol s vami, totiž že sa musí naplniť všetko, čo je napísané o mne v zákone Mojžišovom, v prorokoch i žalmoch.
45
Vtedy otvoril ich um, aby rozumeli písmam.
46
A povedal im: Tak je napísané, a tak musel Kristus trpieť a vstať z mŕtvych tretieho dňa,
47
a musí byť kázané v jeho mene pokánie a odpustenie hriechov medzi všetkými národami počnúc od Jeruzalema.
48
A vy ste toho svedkami.
49
A hľa, ja posielam zasľúbenie svojho Otca na vás, a vy buďte v meste Jeruzaleme, dokiaľ nebudete odiati do moci z výsosti.
50
Potom ich vyviedol von až do Betánie a pozdvihnúc svoje ruky dal im požehnanie.
51
A stalo sa v tom, keď ich žehnal, že sa bral preč od nich a vznášal sa hore do neba.
52
A oni pokloniac sa mu navrátili sa do Jeruzalema s velikou radosťou.
53
A boli po celý čas v chráme a chválili Boha a dobrorečili mu. Ameň.
← Chapter 23
Jump to:
Chapter 1
Chapter 2
Chapter 3
Chapter 4
Chapter 5
Chapter 6
Chapter 7
Chapter 8
Chapter 9
Chapter 10
Chapter 11
Chapter 12
Chapter 13
Chapter 14
Chapter 15
Chapter 16
Chapter 17
Chapter 18
Chapter 19
Chapter 20
Chapter 21
Chapter 22
Chapter 23
Chapter 24
All chapters:
1
2
3
4
5
6
7
8
9
10
11
12
13
14
15
16
17
18
19
20
21
22
23
24