Micah 7

Slovakian 1936 (ROH - Roháčkov Preklad)

← Chapter 6 Jump to:

1Beda mne, lebo som ako oberky leta, jako paberky oberačky hrozna; nieto strapca na zjedenie, prvotiny fíku, čoho si žiada moja duša.

2Vyhynul zbožný človek zo zeme, ani nie je medzi ľuďmi úprimného. Všetci, koľko ich je, úkladia krvi, každý loví svojho brata do siete.

3Oboma rukami idú vykonať zlé, aby ho dobre vykonali; knieža požaduje, a sudca súdi za úplatok, veľmož hovorí zkazu svojej duše, a všetci dovedna zapletajú vec.

4Najlepší z nich je ako bodliak, najúprimnejší horší ako plot z tŕnia. Deň tvojich špehúnov, prorokov, deň tvojho navštívenia ide! Teraz už nastane ich bezradný zmätok.

5Neverte priateľovi, nenadejte sa na vodcu; pred tou, ktorá leží v tvojom lone, stráž dvere svojich úst.

6Lebo syn robí potupu svojmu otcovi; dcéra povstáva proti svojej materi, nevesta proti svojej svokre; nepriateľmi človeka sú jeho domáci.

7A ja budem vyzerať Hospodina, budem očakávať na Boha svojho spasenia; môj Bôh ma vyslyší.

8Neraduj sa nado mnou, moja nepriateľko! hovorí dcéra Jeruzalema. Keď som aj padla, zase povstanem; keď sedím vo tme, Hospodin mi je svetlom.

9Ponesiem zúrivý hnev Hospodinov, lebo som hrešila proti nemu. A keď rozrieši moju pravotu a vykoná môj súd, zase ma vyvedie na svetlo; budem vidieť jeho spravedlivosť.

10A uvidí to moja nepriateľka, Babylon a Assúr, a pokryje ju hanba, tú, ktorá mi vravela: Kde je Hospodin, tvoj Bôh? Moje oči sa podívajú na ňu; teraz už bude na to, aby ju pošliapali jako blato ulíc.

11Deň staväť tvoje ohrady! Ten deň, ktorého budú ďaleko posunuté tvoje hranice!

12Bude to deň, ktorého prijdú k tebe z Assýrie a z miest Dolného Egypta a od Dolného Egypta až po Rieku od mora k moru a od vrchu k vrchu.

13Ale jednako bude zem pustinou pre jej obyvateľov, pre ovocie ich skutkov.

14Pas svoj ľud svojím prútom, stádo svojho dedičstva, ktoré býva osobitne, v lese, prostred polí; nech pasú v Bázane a Gileáde jako za dní drievneho veku.

15Jako za dní, keď si vyšiel z Egyptskej zeme, mu ukážem zázraky.

16Národy to uvidia a budú sa hanbiť pre všetku svoju silu; položia ruku na ústa, ich uši ohluchnú.

17Budú lízať prach ako had, ako zemskí plazi trasúc sa polezú zo svojich dier; k Hospodinovi, nášmu Bohu, prijdú so strachom a budú sa ťa báť.

18Kde kto je siný Bôh ako ty, ktorý odpúšťaš neprávosť a netrestajúc ideš popri prestúpení ostatku svojho dedičstva? Nedrží navždy svojho hnevu, lebo má záľubu v milosti.

19Zase sa zľutuje nad nami; zdeptá naše neprávosti. A zahodíš všetky ich hriechy do hlbín mora.

20Dáš Jakobovi pravdu, milosť Abrahámovi, čo si prisahal našim otcom od pradávnych dní.

← Chapter 6 Jump to: