bible
ra
🌐 Language
English
Español
Français
Deutsch
Português
Italiano
Nederlands
Русский
中文
日本語
한국어
العربية
Türkçe
Tiếng Việt
ไทย
Indonesia
All Languages
Home
/
Slovakian
/
Slovakian 2017
/
Job 14
Job 14
Slovakian 2017
← Chapter 13
Jump to:
Chapter 1
Chapter 2
Chapter 3
Chapter 4
Chapter 5
Chapter 6
Chapter 7
Chapter 8
Chapter 9
Chapter 10
Chapter 11
Chapter 12
Chapter 13
Chapter 14
Chapter 15
Chapter 16
Chapter 17
Chapter 18
Chapter 19
Chapter 20
Chapter 21
Chapter 22
Chapter 23
Chapter 24
Chapter 25
Chapter 26
Chapter 27
Chapter 28
Chapter 29
Chapter 30
Chapter 31
Chapter 32
Chapter 33
Chapter 34
Chapter 35
Chapter 36
Chapter 37
Chapter 38
Chapter 39
Chapter 40
Chapter 41
Chapter 42
Chapter 15 →
1
Zo ženy zrodený človek žije len krátko, ale je sýty nepokoja.
2
Rozkvitne ako kvet a zvädne, zmizne ako tieň a neostane stáť.
3
Ty však na takého upieraš oko a privádzaš ho proti sebe na súd.
4
Kto urobí z nečistého čisté? Nikto!
5
Ak sú mu vymerané dni a u teba je počet jeho mesiacov, hranice, ktoré si mu vymedzil, neprekročí.
6
Nedívaj sa na neho, nech si vydýchne, kým ho ako nádenníka deň nepoteší.
7
Veď aj strom má nádej, ak ho vytnú, ešte vyrastie a jeho výhonok nezanikne.
8
Ak aj jeho koreň zostarne v zemi a jeho kmeň odumrie v prachu,
9
len čo zacíti vodu, vypučí a ako priesada vyženie mládnik.
10
Keď však zomrie muž, ostane ležať, keď vydýchne človek, kdeže je už?
11
Ako keď sa voda stratí z mora a rieka opadne a vyschne,
12
tak aj človek, ak si ľahol, už nevstane. Kým budú nebesia, ľudia sa zo svojho spánku nepreberú a nevstanú.
13
Kiežby si ma uschoval v podsvetí a ukryl ma, kým tvoj hnev neprestane, vymeral by si mi lehotu a potom si na mňa spomenul.
14
Ak muž umrie, azda zase ožije? Každý deň svojho boja by som vyčkával, kedy príde striedanie!
15
Ty by si zavolal a ja by som ti odpovedal, túžil by si po diele svojich rúk.
16
Teraz by si síce rátal moje kroky, ale nevšímal by si si môj hriech.
17
Môj zločin by bol zapečatený vo vreci a moju neprávosť by si zatrel.
18
Dokonca aj hora sa zrúti a rozpadne a bralo sa posunie zo svojho miesta.
19
Kamene sa drobia pôsobením vody, jej príval vymieľa pôdu, ty však hubíš nádej človeka.
20
Raz a navždy ho premôžeš a musí odísť, zmeníš mu tvár a pošleš ho preč.
21
Ak sú jeho synovia vážení, nedozvie sa, ak sú bezvýznamní, nepozná to,
22
ale aj tak ho celé telo bolí a jeho duša nad ním smúti.“
← Chapter 13
Jump to:
Chapter 1
Chapter 2
Chapter 3
Chapter 4
Chapter 5
Chapter 6
Chapter 7
Chapter 8
Chapter 9
Chapter 10
Chapter 11
Chapter 12
Chapter 13
Chapter 14
Chapter 15
Chapter 16
Chapter 17
Chapter 18
Chapter 19
Chapter 20
Chapter 21
Chapter 22
Chapter 23
Chapter 24
Chapter 25
Chapter 26
Chapter 27
Chapter 28
Chapter 29
Chapter 30
Chapter 31
Chapter 32
Chapter 33
Chapter 34
Chapter 35
Chapter 36
Chapter 37
Chapter 38
Chapter 39
Chapter 40
Chapter 41
Chapter 42
Chapter 15 →
All chapters:
1
2
3
4
5
6
7
8
9
10
11
12
13
14
15
16
17
18
19
20
21
22
23
24
25
26
27
28
29
30
31
32
33
34
35
36
37
38
39
40
41
42