bible
ra
🌐 Language
English
Español
Français
Deutsch
Português
Italiano
Nederlands
Русский
中文
日本語
한국어
العربية
Türkçe
Tiếng Việt
ไทย
Indonesia
All Languages
Home
/
Slovakian
/
Slovakian 2017
/
Job 6
Job 6
Slovakian 2017
← Chapter 5
Jump to:
Chapter 1
Chapter 2
Chapter 3
Chapter 4
Chapter 5
Chapter 6
Chapter 7
Chapter 8
Chapter 9
Chapter 10
Chapter 11
Chapter 12
Chapter 13
Chapter 14
Chapter 15
Chapter 16
Chapter 17
Chapter 18
Chapter 19
Chapter 20
Chapter 21
Chapter 22
Chapter 23
Chapter 24
Chapter 25
Chapter 26
Chapter 27
Chapter 28
Chapter 29
Chapter 30
Chapter 31
Chapter 32
Chapter 33
Chapter 34
Chapter 35
Chapter 36
Chapter 37
Chapter 38
Chapter 39
Chapter 40
Chapter 41
Chapter 42
Chapter 7 →
1
Nato Jób odpovedal takto:
2
„Kiežby dôkladne zvážili môj žiaľ a celé moje trápenie položili na váhy!
3
Veď teraz by prevážilo piesok mora. Preto sú moje slová neuvážené.
4
Veď mám v sebe šípy Všemohúceho, môj duch pije ich jed, zoskupili sa proti mne hrôzy od Boha.
5
Híka vari divý osol nad zelenou trávou, a či vôl ručí nad svojím krmivom?
6
Či sa jedlo bez chuti neosolí? Má azda vaječný bielok chuť?
7
Ja sa toho odmietam čo len dotknúť, je to pre mňa, ako keď sa skazí chlieb.
8
Kiežby sa uskutočnila moja žiadosť a Boh splnil moju nádej,
9
že by sa Bohu páčilo rozmliaždiť ma, vystrieť ruku a vytnúť ma.
10
Vtedy by som ešte mal útechu a poskočil by som si zmietaný v kŕčoch. Nech nešetrí! Veď som nezaprel slová Svätého.
11
Mám azda toľko sily, že môžem čakať a toľko času, že môžem byť trpezlivý?
12
Je moja sila ako sila kameňa a moje telo pevné ako bronz?
13
Hľa, nemôžem si sám pomôcť a nemám už nádej na úspech.
14
Kto odopiera láskavosť priateľovi, opúšťa bázeň pred Všemohúcim.
15
Moji bratia sklamali ako vysychajúci potok. Vzďaľujú sa ako odtekajúce rieky
16
zakalené ľadom a roztopeným snehom.
17
Časom vysychajú a strácajú sa, v horúčave miznú zo svojho miesta.
18
Karavány odbočia zo svojej cesty, dostanú sa do pustatiny a hynú.
19
Vyčkávali na karavány z Temy, na cestujúcich zo Šeby čakali s nádejou,
20
no vyšli na hanbu, lebo sa na ne spoliehali, išli ďalej a boli sklamaní.
21
Teraz ste totiž vy ničomní, pozeráte na ten des a ste prestrašení.
22
Azda som povedal: ‚Niečo mi dajte!‘? Alebo: ‚Zo svojho dajte za mňa úplatok!‘?
23
Alebo: ‚Vysloboďte ma z ruky protivníka a vykúpte ma z moci ukrutníkov!‘?
24
Poučte ma a stíchnem, vysvetlite mi, kde som zblúdil.
25
Aké bolestné sú úprimné reči, čo mi to vlastne vyčítate?
26
Či zamýšľate chytať ma za slová, vari len tak do vetra hovorí zúfalec?
27
Losujete o sirotu a kupčíte s ľuďmi.
28
Teraz sa, prosím, obráťte ku mne, či vám do tváre budem klamať,
29
otočte sa teda, nech sa nestane krivda, obráťte sa ešte, veď tu ide o moju spravodlivosť!
30
Azda je na mojom jazyku neprávosť, vari podnebie mojich úst nerozozná skazenosť?
← Chapter 5
Jump to:
Chapter 1
Chapter 2
Chapter 3
Chapter 4
Chapter 5
Chapter 6
Chapter 7
Chapter 8
Chapter 9
Chapter 10
Chapter 11
Chapter 12
Chapter 13
Chapter 14
Chapter 15
Chapter 16
Chapter 17
Chapter 18
Chapter 19
Chapter 20
Chapter 21
Chapter 22
Chapter 23
Chapter 24
Chapter 25
Chapter 26
Chapter 27
Chapter 28
Chapter 29
Chapter 30
Chapter 31
Chapter 32
Chapter 33
Chapter 34
Chapter 35
Chapter 36
Chapter 37
Chapter 38
Chapter 39
Chapter 40
Chapter 41
Chapter 42
Chapter 7 →
All chapters:
1
2
3
4
5
6
7
8
9
10
11
12
13
14
15
16
17
18
19
20
21
22
23
24
25
26
27
28
29
30
31
32
33
34
35
36
37
38
39
40
41
42