bible
ra
🌐 Language
English
Español
Français
Deutsch
Português
Italiano
Nederlands
Русский
中文
日本語
한국어
العربية
Türkçe
Tiếng Việt
ไทย
Indonesia
All Languages
Home
/
Slovakian
/
Slovakian (NPK) (Nádej Pre Kazdého) 2023
/
Acts 22
Acts 22
Slovakian (NPK) (Nádej Pre Kazdého) 2023
← Chapter 21
Jump to:
Chapter 1
Chapter 2
Chapter 3
Chapter 4
Chapter 5
Chapter 6
Chapter 7
Chapter 8
Chapter 9
Chapter 10
Chapter 11
Chapter 12
Chapter 13
Chapter 14
Chapter 15
Chapter 16
Chapter 17
Chapter 18
Chapter 19
Chapter 20
Chapter 21
Chapter 22
Chapter 23
Chapter 24
Chapter 25
Chapter 26
Chapter 27
Chapter 28
Chapter 23 →
1
„Bratia a otcovia! Vypočujte si teraz, prosím, moju obhajobu.“
2
Keď počuli, že sa im prihovoril v ich rodnom jazyku, nastalo ešte väčšie ticho.
3
„Som Žid, narodil som sa v Tarze v Cilícii, ale vychovaný som bol tu, v Jeruzaleme. Ako žiak Gamaliela som sa naučil zachovávať zákony našich otcov. Horlil som za Boha rovnako, ako to robíte vy dnes.
4
Preto som až na smrť nenávidel učenie Ježiša Krista a jeho vyznávačov, mužov aj ženy som dával zatýkať a väzniť.
5
To mi môže dosvedčiť veľkňaz aj celá najvyššia rada. Raz som si od nej dokonca vyžiadal odporúčajúce listy pre židovskú obec v Damasku. Vybral som sa tam, aby som tamojších stúpencov novej viery priviedol v putách do Jeruzalema a dal ich potrestať.
6
No počujte, čo sa stalo: Keď som sa okolo poludnia blížil k Damasku, zrazu sa okolo mňa rozžiarilo oslepujúce svetlo z neba.
7
Padol som na zem a počul som hlas: ‚Saul, Saul, prečo ma prenasleduješ?‘
8
Ozval som sa: ‚Kto si, Pane?‘ Odpovedal mi: ‚Som Ježiš z Nazareta, ktorého ty prenasleduješ.‘
9
Moji sprievodcovia boli takisto oslepení tým svetlom, ale nepočuli toho, ktorý ku mne prehovoril.
10
Spýtal som sa: ‚Čo mám robiť, Pane?‘ A Pán mi povedal: ‚Vstaň! Choď do Damasku, a tam sa dozvieš, čo máš ďalej robiť.‘
11
Jas toho svetla ma celkom oslepil, preto ma museli moji druhovia vziať za ruku a doviesť až do Damasku.
12
Tam žil istý muž, ktorý sa volal Ananiáš. Bol veľmi zbožný a usiloval sa svedomite dodržiavať všetky Božie príkazy, takže sa tešil dobrej povesti u všetkých Židov v Damasku.
13
Ten ma vyhľadal a povedal mi: ‚Milý brat Saul, opäť budeš vidieť.‘ V tej chvíli sa mi vrátil zrak a uvidel som ho.
14
A ešte mi povedal: ‚Boh našich otcov si ťa vyvolil, aby si poznal jeho vôľu, videl toho Spravodlivého a počul ho hovoriť.
15
Staneš sa jeho svedkom pred celým svetom a všade budeš rozprávať, čo si videl a počul.
16
Neváhaj teda, daj sa pokrstiť na znamenie, že si očistený od hriechov, a vyznávaj, že je tvojím Pánom.‘
17
Keď som sa potom vrátil naspäť do Jeruzalema a modlil som sa v chráme, dostal som sa do vytrženia.
18
Uvidel som Pána, ktorý mi povedal: ‚Čo najrýchlejšie odíď z Jeruzalema, lebo tvojmu svedectvu o mne nik neuverí.‘
19
Odpovedal som: ‚Pane, oni predsa vedia, že práve ja som dával zatvárať do žalára a biť v synagógach tých, ktorí v teba veria.
20
A keď tiekla krv tvojho svedka Štefana, aj ja som bol pri tom, schvaľoval som to a strážil som šaty tým, ktorí ho kameňovali.‘
21
Ale Pán mi povedal: ‚Choď, lebo ťa chcem poslať ďaleko k pohanom.‘ “
22
Počúvali ho až do chvíle, kým sa nezmienil o pohanoch. Potom však opäť začali kričať: „Preč s tým zradcom. Nesmie zostať nažive!“
23
A naďalej kričali, strhávali si zo seba šaty a hádzali do vzduchu prach.
24
Veliteľ dal Pavla rýchlo odviesť do pevnosti, rozkázal, aby ho zbičovali a vypočuli. Chcel sa dozvedieť, prečo sa dav naňho tak rozzúril.
25
Keď ho už priviazali, obrátil sa Pavol na veliaceho dôstojníka: „Smiete bičovať rímskeho občana a navyše bez súdneho vyšetrenia?“
26
Dôstojník zašiel za veliteľom a hlásil mu to: „Čo to chceš robiť? Ten človek je rímsky občan!“
27
Veliteľ pristúpil k Pavlovi a spýtal sa ho: „Je pravda, že si rímsky občan?“ Odpovedal: „Áno, som.“
28
Veliteľ namietol: „Aj ja som. No ja som za to občianske právo zaplatil ťažké peniaze!“ „A ja som sa ako rímsky občan už narodil,“ povedal Pavol.
29
Tu sa vojaci, ktorí ho mali biť a vypočúvať, ihneď stiahli. Aj veliteľ sa preľakol, keď sa dozvedel, že Pavol je rímsky občan a on ho dal spútať.
30
Veliteľ chcel zistiť, z čoho Židia vlastne Pavla obviňujú. Na druhý deň ho dal vyviesť z väzenia a rozkázal, aby sa zišli veľkňazi i celá veľrada.
← Chapter 21
Jump to:
Chapter 1
Chapter 2
Chapter 3
Chapter 4
Chapter 5
Chapter 6
Chapter 7
Chapter 8
Chapter 9
Chapter 10
Chapter 11
Chapter 12
Chapter 13
Chapter 14
Chapter 15
Chapter 16
Chapter 17
Chapter 18
Chapter 19
Chapter 20
Chapter 21
Chapter 22
Chapter 23
Chapter 24
Chapter 25
Chapter 26
Chapter 27
Chapter 28
Chapter 23 →
All chapters:
1
2
3
4
5
6
7
8
9
10
11
12
13
14
15
16
17
18
19
20
21
22
23
24
25
26
27
28