Acts 26

Slovakian Bible (NPK) 1993 - (Nádej Pre Kazdého)

← Chapter 25 Jump to: Chapter 27 →

1Agrippa vyzval Pavla: Povedz, čo môžeš uviesť na svoju obhajobu."

2Pavol zdvihol ruku na spôsob rečníkov a začal: Som šťastný, kráľ Agrippa, že sa môžem práve pred tebou obhajovať proti žalobám Židov.

3Viem, že si výborný znalec židovských zákonov a vyznáš sa aj vo všetkých sporných otázkach. Preto prosím, aby si ma trpezlivo vypočul:

4Môj život poznajú od mladosti všetci Židia. Vedia, ako som žil medzi svojím národom v Jeruzaleme,

5a keby chceli, mohli by dosvedčiť, že som patril k najhorlivejšiemu náboženskému smeru, k farizejom.

6A dnes stojím pred súdom práve preto, lebo pevne verím, že Boh splní zasľúbenie, ktoré dal našim predkom.

7Dvanásť kmeňov nášho národa dúfa, že toto zasľúbenie dosiahne, a vo dne aj v noci horlivo slúži Bohu. Pre túto nádej ma Židia obžalovali zo zločinu.

8No je to zločin veriť vo vzkriesenie z mŕtvych? Zdá sa vám to neuveriteľné, že Boh vzkriesi mŕtvych?

9Pravda, vtedy som sa aj ja nazdával, že musím všemožne bojovať proti učeniu Ježiša Nazaretského

10a bol som najhorlivejším prenasledovateľom jeho stúpencov v Jeruzaleme. Vyžiadal som si splnomocnenie od veľkňazov a dal som mnohých kresťanov uväzniť. A ak mali byť usmrtení, súhlasil som s tým.

11V synagógach som dával ľudí bičovať a nútil som ich, aby sa rúhali Kristovi. Vo svojej zaslepenej horlivosti som ich chcel prenasledovať aj v iných mestách.

12Preto som sa vybral so splnomocnením a poverením veľkňazov do Damasku.

13A tu zrazu za bieleho dňa, práve napoludnie, svetlo z neba, jasnejšie ako slnko, oslepilo mňa aj mojich sprievodcov.

14Všetci sme preľaknutí padli na zem a ja som počul hlas v hebrejčine:Saul, Saul, prečo ma prenasleduješ? Márne sa proti mne vzpieraš!

15Spýtal som sa:Kto si, Pane? A on mi odpovedal: Ja som Ježiš, ktorého prenasleduješ.

16Ale teraz vstaň! Zjavil som sa ti preto, aby si bol mojím služobníkom a aby si svedčil o tom, čo si zažil a čo ti dám ešte poznať.

17Budem ťa chrániť pred izraelským národom aj pred pohanmi, ku ktorým ťa posielam.

18Budeš im otvárať oči, aby sa obrátili od tmy k svetlu, od moci satanovej k Bohu. A tým, čo uveria vo mňa, odpustím hriechy a dám im miesto medzi tými, ktorí získali posvätenie vierou vo mňa.

19Iste uznáš, kráľ Agrippa, že toto nebeské zjavenie som nemohol neposlúchnuť.

20Preto som musel hneď v Damasku, potom v Jeruzaleme a celom Judsku a napokon aj medzi pohanmi nabádať ľudí, aby sa kajali a obrátili k Bohu a dosvedčili to novým životom.

21To je môjzločin, pre ktorý sa ma Židia zmocnili v chráme a chceli ma zabiť.

22Ale Boh ma zakaždým vytrhol z ich rúk, a tak tu dnes môžem stáť a vydávať svedectvo ľuďom prostým i vznešeným. Nehlásam nič iné, len čo predpovedali proroci a Mojžiš:

23že Mesiáš bude trpieť, ako prvý vstane z mŕtvych, a tak prinesie svetlo Židom aj pohanom."

24Tu mu Festus skočil do reči: Pavol, ty si sa zbláznil. Tá tvoja veľká učenosť ťa pripravila o rozum."

25Pavol sa bránil: Nezbláznil som sa, vznešený Festus. Moje slová sú pravdivé a viem, čo hovorím.

26Kráľ Agrippa to môže potvrdiť, lebo sa v týchto otázkach výborne vyzná. Aj preto hovorím tak smelo, lebo som presvedčený, že o tom všetkom vie, veď sa to nedialo niekde v ústraní.

27Kráľ Agrippa, veríš tomu, čo predpovedali proroci? Ja viem, že tomu veríš."

28Agrippa mu odpovedal: Takmer si ma presvedčil, aby som sa stal kresťanom."

29A Pavol odpovedal: Kiežby dal Boh, aby si sa nielen ty, ale aj všetci, čo ma počúvajú, stali skôr či neskôr tým, čím som ja -- pravda, bez týchto reťazí."

30Kráľ, miestodržiteľ, Berenika aj ostatní vstali

31a odišli. Zhodne navzájom usúdili: Tento človek neurobil nič, za čo by si zasluhoval smrť alebo väzenie."

32A Agrippa povedal Festovi: Keby sa nebol odvolal k cisárovi, mohol byť už teraz na slobode."

← Chapter 25 Jump to: Chapter 27 →