bible
ra
🌐 Language
English
Español
Français
Deutsch
Português
Italiano
Nederlands
Русский
中文
日本語
한국어
العربية
Türkçe
Tiếng Việt
ไทย
Indonesia
All Languages
Home
/
Slovakian
/
Slovakian Bible (NPK) 1993 - (Nádej Pre Kazdého)
/
Acts 28
Acts 28
Slovakian Bible (NPK) 1993 - (Nádej Pre Kazdého)
← Chapter 27
Jump to:
Chapter 1
Chapter 2
Chapter 3
Chapter 4
Chapter 5
Chapter 6
Chapter 7
Chapter 8
Chapter 9
Chapter 10
Chapter 11
Chapter 12
Chapter 13
Chapter 14
Chapter 15
Chapter 16
Chapter 17
Chapter 18
Chapter 19
Chapter 20
Chapter 21
Chapter 22
Chapter 23
Chapter 24
Chapter 25
Chapter 26
Chapter 27
Chapter 28
1
Keď sme boli v bezpečí, dozvedeli sme sa, že sme na ostrove Malta.
2
Tamojší ľudia sa k nám správali neobyčajne láskavo. Keďže pršalo a bolo chladno, rozložili veľký oheň a ujali sa nás.
3
Pavol nazbieral za náruč raždia a prikladal na oheň. Vtom vyliezla z raždia zmija, ktorá utekala pred horúčavou, a zahryzla sa mu do ruky.
4
Keď domorodci videli, ako mu z ruky visí zmija, vraveli si medzi sebou: Ten človek je určite vrah! Pred utopením sa zachránil, no pred božou spravodlivosťou neutečie!"
5
Ale Pavol pokojne striasol hada do ohňa a správal sa, akoby sa nič nestalo.
6
Ľudia čakali, že opuchne, alebo odrazu spadne mŕtvy. Ale keď uplynul dosť dlhý čas a videli, že je celkom v poriadku, začali si šeptať, že Pavol je akiste nejaký boh.
7
Neďaleko toho miesta mal svoj majetok náčelník ostrova, ktorý sa volal Publius. Prijal nás a tri dni nás priateľsky hostil.
8
Publiov otec bol práve chorý -- drvila ho zimnica a úplavica. Pavol zašiel za ním, pomodlil sa, položil na neho ruky a uzdravil ho.
9
Hneď sa to rozchýrilo po celom ostrove, chorí začali za Pavlom prichádzať zo všetkých strán a on ich uzdravoval.
10
Za to si nás nesmierne vážili a pred odchodom nás zahrnuli všetkým, čo sme len potrebovali.
11
Prešli tri mesiace, kým sme mohli pokračovať v ceste. Vzala nás loď, ktorá vyplávala z Alexandrie a na ostrove prezimovala. Ako znak mala Blížencov Kastora a Poluxa, ochrancov námorníkov.
12
Pristála najprv v Syrakúzach na Sicílii, kde sme sa zdržali tri dni.
13
Odtiaľ sme sa plavili popri pobreží a dostali sme sa do Regia a s južným vetrom,
14
ktorý nám vial do chrbta, sme po dvoch dňoch pristáli v Puteoloch. Tam sme sa stretli s bratmi a na ich naliehanie sme sa zdržali u nich celý týždeň. Odtiaľ sme sa pobrali pešo do Ríma.
15
Medzitým sa o nás dozvedeli bratia v Ríme a niektorí nám prišli naproti až sedemdesiat kilometrov na Appiovo námestie, iní aspoň k Trom krčmám. Len čo ich Pavol zazrel, ďakoval Bohu a s novou odvahou hľadel do budúcnosti.
16
V Ríme mu potom dovolili bývať v súkromnom byte, ale vždy s jedným vojenským strážcom.
17
Tri dni po príchode do Ríma si Pavol pozval k sebe tamojších popredných Židov. Keď sa zišli, povedal im: Bratia, ničím som sa neprevinil proti nášmu národu ani proti našim náboženským obyčajom. A predsa ma v Jeruzaleme zatkli a spútaného odovzdali Rimanom.
18
Tí ma po výsluchu chceli prepustiť, lebo som nevykonal nič, za čo by som si zasluhoval smrť.
19
Ale Židia sa proti tomu rázne postavili, a tak mi nezostalo nič iné, iba sa odvolať k cisárovi. Nemienim tu však žalovať na svoj národ.
20
Preto som túžil stretnúť sa s vami a pozhovárať sa o tom. Pre našu spoločnú vieru v Mesiáša nosím tieto reťaze!"
21
Odpovedali mu: My sme nedostali z Judska o tebe nijakú správu, ani nikto nehovoril o tebe nič zlé.
22
Ale radi by sme vedeli, aké sú tvoje názory, lebo vieme, že sa táto sekta všade stretáva s odporom."
23
Dohodli si teda ďalšie stretnutie a zišlo sa ich uňho ešte omnoho viac. Pavol im celý deň hovoril o tom, že Božie kráľovstvo prišlo medzi ľudí v osobe Ježiša Krista. Usiloval sa ich o tom presvedčiť dôkazmi z Mojžišovho zákona a z prorockých kníh.
24
Niektorí sa dali jeho slovami presvedčiť, ale iní odmietali uveriť.
25
Keď sa v nezhode rozchádzali, Pavol im povedal: Presne tak to Duch Svätý predpovedal ústami proroka Izaiáša:
26
Budete počúvať a počúvať, a predsa neporozumiete. Budete hľadieť a hľadieť, a nič neuvidíte,
27
lebo otupelo srdce tohto ľudu. Uši majú zapchaté a oči zavreté, aby sa nestalo, že by očami videli, ušami počuli, srdcom chápali; to by ste sa totiž ku mne obrátili a ja by som vás uzdravil.
28
Preto sa nečudujte," doložil Pavol, že radostnú zvesť o Božej záchrane hlásame pohanom. A tí ju dychtivo prijímajú."
29
Po tých slovách Židia odišli a veľmi sa navzájom hádali.
30
Celé dva roky zostal Pavol vo svojom súkromnom rímskom väzení a mohol prijímať každého, kto ho navštívil.
31
A tak slobodne a bez prekážok hlásal Božie kráľovstvo a učil o Pánu Ježišovi Kristovi.
← Chapter 27
Jump to:
Chapter 1
Chapter 2
Chapter 3
Chapter 4
Chapter 5
Chapter 6
Chapter 7
Chapter 8
Chapter 9
Chapter 10
Chapter 11
Chapter 12
Chapter 13
Chapter 14
Chapter 15
Chapter 16
Chapter 17
Chapter 18
Chapter 19
Chapter 20
Chapter 21
Chapter 22
Chapter 23
Chapter 24
Chapter 25
Chapter 26
Chapter 27
Chapter 28
All chapters:
1
2
3
4
5
6
7
8
9
10
11
12
13
14
15
16
17
18
19
20
21
22
23
24
25
26
27
28