bible
ra
🌐 Language
English
Español
Français
Deutsch
Português
Italiano
Nederlands
Русский
中文
日本語
한국어
العربية
Türkçe
Tiếng Việt
ไทย
Indonesia
All Languages
Home
/
Slovakian
/
Slovakian 1936 (ROH - Roháčkov Preklad)
/
Job 14
Job 14
Slovakian 1936 (ROH - Roháčkov Preklad)
← Chapter 13
Jump to:
Chapter 1
Chapter 2
Chapter 3
Chapter 4
Chapter 5
Chapter 6
Chapter 7
Chapter 8
Chapter 9
Chapter 10
Chapter 11
Chapter 12
Chapter 13
Chapter 14
Chapter 15
Chapter 16
Chapter 17
Chapter 18
Chapter 19
Chapter 20
Chapter 21
Chapter 22
Chapter 23
Chapter 24
Chapter 25
Chapter 26
Chapter 27
Chapter 28
Chapter 29
Chapter 30
Chapter 31
Chapter 32
Chapter 33
Chapter 34
Chapter 35
Chapter 36
Chapter 37
Chapter 38
Chapter 39
Chapter 40
Chapter 41
Chapter 42
Chapter 15 →
1
Človek, splodený zo ženy, je krátkeho veku a sýty nepokoja.
2
Vyjde jako kvet z puku a uvädne; uteká jako tieň a nezastane.
3
A ešte i na takého otváraš svoje oči a mňa uvodíš so sebou v súd!
4
Kto môže vydať čisté z nečistého? Nikto! -
5
Ak tedy sú určené jeho dni, počet jeho mesiacov je u teba; položil si mu hranice, ktorých neprekročí:
6
odvráť od neho svoj pozor, aby mal chvíľu pokoj, až by sa potešil ako nájomník svojmu dňu.
7
Lebo strom má nádej: ak ho vytnú, zase vyrastie, a jeho výhonok nevyhynie.
8
Jestli sa zostarie jeho koreň v zemi, a jeho peň zomrie, v prachu:
9
keď zavonia vodu, znova vypučí a ženie vetvi jako sadenec.
10
Ale muž zomrie, premožený mdlobou; a keď vypustí človek dušu, kdeže je?!
11
Ako keď odtekajú vody z jazera, a rieka siakne a vysychá:
12
tak i človek, keď ľahne, nevstane; dokiaľ len budú nebesia, neprebudia sa ani sa nezobudia zo svojho spánku.
13
Oj, aby si ma ukryl v hrobe, aby si ma zakryl, dokiaľ by sa neodvrátil tvoj hnev, aby si mi uložil lehotu a potom sa rozpamätal na mňa!
14
Ak zomrie muž, či ešte kedy ožije? Vtedy po všetky dni svojho vojenia budem sa nadejať, dokiaľ len neprijde moja zmena.
15
Zavoláš, a ja sa ti ohlásim; budeš túžiť po diele svojich rúk.
16
Lebo vtedy budeš počítať moje kroky: nebudeš striehnuť na môj hriech.
17
Moje prestúpenie bude zapečatené v uzlíku, a zatrieš moju neprávosť.
18
Ale teraz ako keď padá vrch, že sa drobí, a skala, keď sa odtrhne od svojho miesta;
19
voda mrví kamene, a jej lejaky odplavujú prach zeme, tak si zahubil nádej smrteľného človeka.
20
Večne ho premáhaš, a ide ta; mení svoju tvár a tak ho zaháňaš.
21
Či sú potom jeho synovia slávni, nevie o tom, a či sú chatrní, nepozoruje na to.
22
Ale jeho telo bolestí spolu s ním, a tak i jeho duša smúti tam spolu s ním.
← Chapter 13
Jump to:
Chapter 1
Chapter 2
Chapter 3
Chapter 4
Chapter 5
Chapter 6
Chapter 7
Chapter 8
Chapter 9
Chapter 10
Chapter 11
Chapter 12
Chapter 13
Chapter 14
Chapter 15
Chapter 16
Chapter 17
Chapter 18
Chapter 19
Chapter 20
Chapter 21
Chapter 22
Chapter 23
Chapter 24
Chapter 25
Chapter 26
Chapter 27
Chapter 28
Chapter 29
Chapter 30
Chapter 31
Chapter 32
Chapter 33
Chapter 34
Chapter 35
Chapter 36
Chapter 37
Chapter 38
Chapter 39
Chapter 40
Chapter 41
Chapter 42
Chapter 15 →
All chapters:
1
2
3
4
5
6
7
8
9
10
11
12
13
14
15
16
17
18
19
20
21
22
23
24
25
26
27
28
29
30
31
32
33
34
35
36
37
38
39
40
41
42