bible
ra
🌐 Language
English
Español
Français
Deutsch
Português
Italiano
Nederlands
Русский
中文
日本語
한국어
العربية
Türkçe
Tiếng Việt
ไทย
Indonesia
All Languages
Home
/
Slovakian
/
Slovakian 1936 (ROH - Roháčkov Preklad)
/
Job 6
Job 6
Slovakian 1936 (ROH - Roháčkov Preklad)
← Chapter 5
Jump to:
Chapter 1
Chapter 2
Chapter 3
Chapter 4
Chapter 5
Chapter 6
Chapter 7
Chapter 8
Chapter 9
Chapter 10
Chapter 11
Chapter 12
Chapter 13
Chapter 14
Chapter 15
Chapter 16
Chapter 17
Chapter 18
Chapter 19
Chapter 20
Chapter 21
Chapter 22
Chapter 23
Chapter 24
Chapter 25
Chapter 26
Chapter 27
Chapter 28
Chapter 29
Chapter 30
Chapter 31
Chapter 32
Chapter 33
Chapter 34
Chapter 35
Chapter 36
Chapter 37
Chapter 38
Chapter 39
Chapter 40
Chapter 41
Chapter 42
Chapter 7 →
1
A Job odpovedal a riekol:
2
Oj, aby bola dobre odvážená moja nevoľa, a moje utrpenie, aby razom zdvihli na váhe!
3
Lebo by to bolo teraz ťažšie nad piesok morí, a preto sú aj moje slová nerozmyslené.
4
Lebo strely Všemohúceho väzia vo mne, ktorých jed pije môj duch; hrôzy Božie postavily sa do šiku proti mne.
5
Či azda reve divoký osol nad mladistvou trávou? Alebo či ručí vôl nad svojím krmom, slaným a miešaným?
6
Či sa jie voľačo nechutné bez soli? Či je nejaká chuť v bielku vajca?
7
A teraz práve to, čoho sa nechcela dotknúť moja duša, je ako mojím pokrmom v nemoci.
8
Oj, aby sa naplnila moja žiadosť, a aby to, čo očakávam, dal Bôh!
9
Totiž, žeby sa ľúbilo Bohu, aby ma rozdrtil, aby vystrel svoju ruku a vyťal ma!
10
A mal by som ešte vždy útechu a vyskočil by som v bolesti, ktorej nešetrí, lebo som nezatajil slov Najsvätejšieho.
11
Čo je moja sila, aby som dúfal, a čo je môj koniec, aby som znášal trpezlivo?
12
Či je moja sila silou kameňa? Alebo či je moje telo z medi?
13
Isté je, že niet pre mňa pomoci vo mne, a to, čo by prospelo, je zahnané odo mňa.
14
Hynúcemu prisluší milosrdenstvo od jeho priateľa, keby hneď i bázeň Všemohúceho bol opustil.
15
Moji bratia zklamali jako potok, jako riečište potokov, ktoré ta pošly,
16
kalné od ľadu, v ktorých sa ukryl sneh;
17
v čase, keď sú ožehané slnkom, vysychajú; keď býva horúco, miznú zo svojho miesta.
18
Krútia sa stezky ich ciest, odchádzajú na pustinu a hynú.
19
Pozrú sa karavány z Témy, putujúce zástupy zo Šeby, ktoré sa nadejaly na ne!
20
Budú sa hanbiť, že v ne dúfaly; prijdú až ta a budú sa stydieť!
21
Lebo vy ste ním teraz, takým potokom: vidíte strašnú vec a bojíte sa.
22
Či som povedal: Dajte mi!? Alebo: Uplaťte zo svojho majetku za mňa
23
a vysloboďte ma z ruky protivníka a vykúpte ma z ruky ukrutníkov?
24
Poučte ma, a ja budem mlčať, a vysvetlite mi, v čom som blúdil!
25
Aké prenikavé sú slová pravdy! Ale čo nakára vaše káranie?!
26
Či zamýšľate kárať slová? Lebo veď do vetra idú slová zúfalého!
27
Áno, o sirotu hádžete los a jednáte sa o svojho priateľa.
28
A tak teraz nech sa vám chce pozrieť na mňa, a istotne nebudem luhať do vašej tvári.
29
Vráťte sa, prosím, a zkúste, nech nie je neprávosti! Vráťte sa a zkúste ešte, moja spravedlivosť leží v tom!
30
Či je na mojom jazyku neprávosť? Či nerozozná moje ďasno zkazy? -
← Chapter 5
Jump to:
Chapter 1
Chapter 2
Chapter 3
Chapter 4
Chapter 5
Chapter 6
Chapter 7
Chapter 8
Chapter 9
Chapter 10
Chapter 11
Chapter 12
Chapter 13
Chapter 14
Chapter 15
Chapter 16
Chapter 17
Chapter 18
Chapter 19
Chapter 20
Chapter 21
Chapter 22
Chapter 23
Chapter 24
Chapter 25
Chapter 26
Chapter 27
Chapter 28
Chapter 29
Chapter 30
Chapter 31
Chapter 32
Chapter 33
Chapter 34
Chapter 35
Chapter 36
Chapter 37
Chapter 38
Chapter 39
Chapter 40
Chapter 41
Chapter 42
Chapter 7 →
All chapters:
1
2
3
4
5
6
7
8
9
10
11
12
13
14
15
16
17
18
19
20
21
22
23
24
25
26
27
28
29
30
31
32
33
34
35
36
37
38
39
40
41
42