2 Samuel 16

Slovakian Bible - Botekov 2015

← Chapter 15 Jump to: Chapter 17 →

1Keď Dávid trocha zašiel za vrchol, tu mu šiel naproti Meribaalov sluha Ciba s párom osedlaných oslov, ktoré niesli dvesto chlebov, sto strapcov sušených hrozien, stovku zrelého ovocia a mech vína.

2Kráľ sa opýtal Cibu: "Načo ti to bude?" Ciba odpovedal: "Osly sú pre kráľovskú rodinu na jazdenie, chlieb a ovocie mládencom na nasýtenie a víno na občerstvenie unavených v púšti."

3Kráľ sa opýtal: "A kde je syn tvojho pána?" Ciba odpovedal kráľovi: "Veru, zostal v Jeruzaleme, lebo si myslí: Dnes mi izraelský dom vráti kráľovstvo môjho otca."

4Nato povedal kráľ Cibovi: "Všetko, čo mal Meribaal, je tvoje." Ciba povedal: "Klaniam sa! Kiež by som bol hodný tvojej priazne, môj pán, kráľ!"

5Keď kráľ Dávid došiel do Bachurimu, práve odtiaľ vychádzal človek z toho istého rodu ako Šaul, menom Šimei, Gerov syn, a ako vychádzal, stále preklínal.

6Hádzal kamene do Dávida a do všetkých sluhov kráľa Dávida, hoci celé vojsko a všetci hrdinovia šli po jeho pravej a ľavej strane.

7Šimei, keď ho preklínal, hovoril takto: "Utekaj, utekaj, krvavý chlap, naničhodník!

8Jahve na teba uvalil všetku krv Šaulovho domu, ktorého trónu si sa zmocnil. A tak Jahve dal kráľovstvo do rúk tvojho syna Absolona. Teraz si ty v nešťastí, ktoré si zasluhuješ, lebo si krvavý chlap."

9Nato Abišaj, Cerujin syn, povedal kráľovi: "Čo má tento zdochnutý pes preklínať kráľa, môjho pána? Dovoľ, idem a odtnem mu hlavu."

10Ale kráľ odpovedal: "Čo chcete odo mňa, synovia Ceruje? Nech si preklína! Lebo ak mu Jahve rozkázal: ‚Preklínaj Dávida,‘ kto mu môže povedať: ‚Prečo tak robíš?‘"

11Dávid povedal Abišajovi a všetkým svojim sluhom: "Keď môj syn, ktorý vyšiel z môjho života, siaha mi na život, čím viac teraz tento Benjamínovec? Nechajte ho preklínať, ak mu to Jahve rozkázal.

12Azda Jahve zhliadne na moje trápenie a odplatí mi dobrým za dnešné preklínanie."

13Dávid a jeho muži išli ďalej cestou. Šimei šiel súbežne po úbočí vrchu, idúcky stále preklínal, hádzal kamenec a víril prach.

14Kráľ a všetok ľud, ktorý šiel s ním, prišli unavení k Jordánu a tam si odpočinuli.

15Absolon prišiel do Jeruzalema so všetkými svojimi mužmi Izraela a Achitofel bol s ním.

16Keď Dávidov priateľ, Arkijec Chušaj, prišiel k Absolonovi, povedal mu: "Nech žije kráľ! Nech žije kráľ!"

17Absolon povedal Chušajovi: "To je oddanosť tvojmu priateľovi? Prečo si nešiel so svojím priateľom?"

18Chušaj odpovedal Absolonovi: "Nie, pretože budem s tým a zostanem s tým, koho si vyvolil Jahve a tento ľud a všetci izraelskí mužovia.

19Napokon, komu to mám slúžiť? Či nie jeho synovi? Ako som slúžil tvojmu otcovi, tak budem slúžiť tebe."

20Absolon povedal Achitofelovi: "Poraďte sa, čo máme robiť?"

21Achitofel odpovedal Absolonovi: "Vojdi k vedľajším ženám svojho otca, ktoré zanechal strážiť palác. Celý Izrael sa dozvie, že si sa zošklivil svojmu otcovi, a všetci, ktorí sú s tebou, dostanú odvahu."

22Preto postavili Absolonovi stan na plochej streche paláca a Absolon verejne pred celým Izraelom vošiel k vedľajším ženám svojho otca.

23Achitofelova rada, ktorú dával v tých časoch, bola cenená ako slovo, ktoré dostali, keď sa dopytovali Boha. Za takú platila každá Achitofelova rada, ako u Dávida, tak u Absolona.

← Chapter 15 Jump to: Chapter 17 →