2 Samuel 18

Slovakian Bible - Botekov 2015

← Chapter 17 Jump to: Chapter 19 →

1Dávid urobil prehliadku vojska, ktoré bolo s ním, a ustanovil nad ním tisícnikov a stotníkov.

2Potom rozdelil vojsko na tri časti: tretinu podriadil Joabovi, tretinu Abišajovi, synovi Ceruje, Joabovmu bratovi, a tretinu Gaťanovi Ittajovi. Potom Dávid povedal vojakom: "Aj ja pôjdem s vami do boja."

3Ale vojsko odpovedalo: "Ty nesmieš ísť, lebo ak by sme my museli utekať, na nás im nebude veľa záležať, ba keby z nás aj polovica zomrela, na tom im nebude záležať, ale ty si ako desaťtisíc z nás; lepšie bude, keď budeš pripravený pomáhať nám z mesta."

4Kráľ im povedal: "Urobím, ako uznáte za dobré." Kráľ sa postavil ku bráne a celé vojsko vychádzalo po stovkách a tisíckach.

5Kráľ prikázal Joabovi, Abišajovi a Ittajovi: "S mladým Absolonom kvôli mne zaobchádzajte šetrne!" A celé vojsko počulo, čo kráľ prikazoval všetkým veliteľom o Absolonovi.

6Vojsko vytiahlo do poľa proti Izraelu a bitka sa strhla v Efraimskom lese.

7Dávidovi vojaci tam porazili izraelské vojsko; tá porážka bola taká veľká, že tam zahynulo dvadsaťtisíc mužov.

8Boj sa rozšíril po celom kraji a v ten deň les pohltil z vojska viac ako meč.

9Tu niekoľkí Dávidovi vojaci zazreli Absolona. Absolon sa niesol na mulici a keď mulica podbehla pod konáre veľkého dubu, zachytil sa hlavou na dube, takže zostal visieť medzi nebom a zemou. Ale mulica, ktorá bola pod ním, odbehla.

10Ktosi to videl a oznámil Joabovi: "Videl som Absolona visieť na dube."

11Joab povedal mužovi, ktorý mu to oznámil: "Keď si ho videl, prečo si ho hneď tam nezrazil k zemi? A ja by som ti bol dal desať strieborných a jeden opasok."

12Ale ten muž odpovedal Joabovi: "Aj keby si mi bol na ruku odčítal tisíc strieborných, nebol by som vztiahol ruku na kráľovho syna; lebo sme počuli, ako kráľ prikazoval tebe, Abišajovi a Ittajovi: ‚Kvôli mne šetrite mi syna Absolona!‘

13Keby som mu bol zadal zradný úder, kráľ by sa to bol dozvedel a ty by si bol stál stranou."

14Vtedy povedal Joab: "Nebudem tu strácať svoj čas s tebou!" Vzal do ruky tri kopije a vrazil ich do srdca Absolonovi, ktorý visel živý na dube.

15Vtedy desať mládencov, Joabových zbrojnošov, obklopilo Absolona, bili ho, až ho usmrtili.

16Potom Joab zatrúbil na roh a vojsko prestalo prenasledovať Izrael, lebo Joab ho zastavil.

17Absolona vzali a hodili ho v lese do veľkej jamy a nahádzali na neho veľmi veľkú hŕbu skál. A celý Izrael sa rozutekal, každý do svojho stanu.

18Absolon si ešte za svojho života postavil pamätný stĺp v Kráľovskom údolí, lebo si povedal: "Nemám syna, aby zachoval pamiatku môjho mena." A tomu stĺpu dal svoje meno. Ešte dnes ho volajú Absolonov pomník.

19Achimas, Sadokov syn, povedal: "Odbehnem a oznámim kráľovi túto dobrú zvesť, že Jahve mu prisúdil spravodlivosť, keď ho vyslobodil z rúk jeho nepriateľov."

20Ale Joab mu povedal: "Dnes by si nebol poslom radostnej zvesti, ale radostnú správu podáš v iný deň; pretože zomrel kráľov syn."

21Potom Joab povedal Kušijcovi: "Choď, oznám kráľovi, čo si videl!" Kušijec sa vrhol tvárou na zem pred Joabom a odbehol.

22Ale Sadokov syn Achimas naliehal na Joaba: "Nech sa stane hocičo, pobežím aj ja za Kušijcom." Joab povedal: "Prečo chceš i ty bežať, syn môj? Nedostaneš za to nijakú odmenu."

23Odpovedal mu: "Nech sa stane čokoľvek, ja pobežím." Joab mu povedal: "Bež teda!" Achimas bežal cez Jordánsku rovinu a predbehol Kušijca.

24Dávid sedel medzi dvoma bránami. Pozorovateľ vyšiel na plochú strechu brány na hradby a keď sa zadíval do diaľky, videl, že akýsi chlap beží samotný.

25Pozorovateľ zavolal na kráľa a oznámil mu to. Kráľ povedal: "Keď je sám, to znamená, že má dobrú zvesť na perách." Bežec sa stále približoval.

26Pozorovateľ videl bežať iného človeka a pozorovateľ, ktorý bol nad bránou, skríkol: "Pozrite, zasa beží nejaký muž samotný!" A Dávid povedal: "Aj to je posol radostnej zvesti."

27Pozorovateľ povedal: "Vidím, že prvý beží tak, ako behá Sadokov syn Achimas." Kráľ povedal: "Je to dobrý mládenec a prichádza s dobrou zvesťou."

28Achimas sa priblížil ku kráľovi a povedal: "Pokoj ti!" Hodil sa tvárou na zem pred kráľom a potom pokračoval: "Nech je oslávený Jahve, tvoj Boh, ktorý ti vydal ľudí, čo pozdvihli ruku proti kráľovi, môjmu pánovi!"

29Kráľ sa opýtal: "Dobre sa vodí môjmu synovi Absolonovi?" A Achimas odpovedal: "Videl som veľký kričiaci zástup vo chvíli, keď kráľov služobník Joab posielal mňa, tvojho služobníka, ale neviem, čo to bolo."

30Kráľ mu povedal: "Odstúp a staň si sem!" I odstúpil a stál.

31Vtom prišiel Kušijec a povedal: "Dobrú zvesť dostáva kráľ, môj pán. Jahve ti dnes prisúdil spravodlivosť, vyslobodil ťa z rúk všetkých, ktorí povstali proti tebe."

32Kráľ sa opýtal Kušijca: "Môjmu synovi Absolonovi sa vodí dobre?" A Kušijec odpovedal: "Nech osud tohto mladého človeka stihne nepriateľov kráľa, môjho pána, a všetkých, ktorí zločinne povstali proti tebe!"

← Chapter 17 Jump to: Chapter 19 →