2 Samuel 3

Slovakian Bible - Botekov 2015

← Chapter 2 Jump to: Chapter 4 →

1Vojna medzi Šaulovým domom a Dávidovým domom sa preťahovala a Dávid stále mocnel, ale Šaulov dom slabol a upadal.

2Dávidovi sa v Chebrone narodili synovia: jeho prvorodený bol Ammon od Achinoam z Jizreela;

3druhý bol Kileab od Abigajil, vdovy po Nabalovi, z Karmelu; tretí bol Absolon, syn Maachy, dcéry gešurského kráľa Talmaja;

4štvrtý bol Adoniáš, Chaggitin syn; piaty Šefatja, Abitalin syn;

5šiesty bol Jitream od Dávidovej ženy Egly. Títo sa Dávidovi narodili v Chebrone.

6Počas vojny medzi Šaulovým domom a Dávidovým domom sa prihodilo toto: Abner strhával na seba všetku moc v Šaulovom dome.

7Šaul mal vedľajšiu ženu, ktorá sa volala Ricpa, Ajova dcéra, a Abner si ju vzal. Išbaal povedal Abnerovi: "Prečo si vošiel k vedľajšej žene môjho otca?"

8Abner sa pre tieto slová na Išbaala veľmi nahneval a povedal: "Či som ja psia hlava? Ja dnes preukazujem láskavosť domu tvojho otca Šaula, jeho bratom a jeho priateľom, nevydal som ťa Dávidovi do rúk, a ty dnes vyhľadávaš vinu na mne pre túto ženu?

9Nech toto urobí Jahve Abnerovi a tamto ešte pridá, ak neurobím, čo Jahve prísahou sľúbil Dávidovi:

10že prenesie kráľovstvo zo Šaulovho domu a ustanoví Dávidov trón nad Izraelom a nad Júdom od Danu až po Beer-Šebu."

11Išbaal sa Abnerovi neodvážil odpovedať ani jedno slovo, lebo sa ho bál.

12Abner poslal poslov k Dávidovi s odkazom: "Čia je krajina?" S ponukou: "Uzavri so mnou zmluvu a ja ti pomôžem získať pre teba celý Izrael."

13Dávid odpovedal: "Dobre, uzavriem s tebou zmluvu, len jedno si žiadam od teba: nebudeš u mňa prijatý, kým mi neprivedieš Šaulovu dcéru Mikal."

14Dávid poslal poslov k Šaulovmu synovi Išbaalovi s odkazom: "Vydaj mi moju manželku Mikal, ktorú som si získal za sto predkožiek Filištíncov!"

15Išbaal ju poslal vziať od muža Paltiela, Lajišovho syna.

16Jej muž prišiel s ňou a plačúc ju vyprevádzal až po Bachurim. Vtedy mu Abner povedal: "Vráť sa!" A on sa vrátil.

17Abner vyjednával so staršími Izraela a povedal: "Už dávno ste si žiadali Dávida za kráľa nad vami.

18Teraz to vykonajte, lebo Jahve povedal o Dávidovi toto: ‚Pomocou svojho sluhu Dávida vyslobodím svoj izraelský ľud z rúk Filištíncov a z rúk všetkých jeho nepriateľov.‘"

19Abner hovoril zvlášť s Benjamínovcami, potom odišiel do Chebronu vyložiť Dávidovi všetko, čo schválili Izraelci a celý Benjamínov dom.

20Abner prišiel v sprievode dvadsiatich mužov k Dávidovi do Chebronu a Dávid prichystal hostinu Abnerovi a mužom, ktorí ho sprevádzali.

21Potom Abner povedal Dávidovi: "Som pripravený. Idem zhromaždiť celý Izrael ku kráľovi, môjmu pánovi: uzavrú s tebou zmluvu a ty budeš vládnuť nad všetkým, ako si želáš." Dávid prepustil Abnera, ktorý odišiel v pokoji.

22Vtedy prišli Dávidovi vojaci a Joab z výpravy a doniesli so sebou veľkú korisť, ale Abner už nebol u Dávida v Chebrone, lebo ten ho prepustil a on odišiel v pokoji.

23Keď Joab a všetko vojsko s ním prišli domov, oznámili Joabovi: "Prišiel ku kráľovi Abner, Nerov syn; ten ho prepustil a on odišiel v pokoji."

24Nato Joab vošiel ku kráľovi a povedal: "Čo si to urobil? Prišiel k tebe, prečo si ho nechal znovu odísť?

25Poznáš Abnera, Nerovho syna. Veď prišiel, aby ťa oklamal, aby poznal, ako vychádzaš a vchádzaš, a dozvedel sa všetko, čo robíš."

26Keď Joab odišiel od Dávida, poslal za Abnerom poslov a tí ho priviedli späť od cisterny Sira. Dávid však o tom nevedel.

27Keď Abner prišiel do Chebronu, Joab ho odviedol doprostred brány, akoby chcel s ním tajne hovoriť, a tam mu z pomsty za svojho brata Asaela zasadil smrteľnú ranu do brucha.

28Keď sa neskôr Dávid o tom dopočul, povedal: "Nemám vinu ani ja, ani moje kráľovstvo pred Jahvem za vyliatu krv Abnera, Nerovho syna.

29Tá nech padne na Joabovu hlavu a na celý rod jeho otca. Nech z Joabovho domu nevymizne postihnutý výtokom, malomocenstvom, chlapi schopní držať iba vreteno alebo čo padnú pod mečom, alebo trpiaci nedostatkom chleba!"

30Tak Joab a jeho brat Abišaj zavraždili Abnera, pretože im zabil brata Asaela v boji pri Gabaone.

31Dávid rozkázal Joabovi a všetkým vojakom, ktorí ho sprevádzali: "Roztrhnite si šaty, oblečte vrecovinu a trúchlite za Abnerom." A kráľ Dávid kráčal za márami.

32Abnera pochovali v Chebrone. Kráľ nahlas plakal nad Abnerovým hrobom a všetok ľud plakal s ním.

33Potom kráľ zaspieval nad Abnerom tento žalospev: "Či musel Abner zomrieť ako zomiera zmyslov zbavený?

34Ruky si nemal poviazané, nohy si nemal v okovách. Padol si ako tí, čo padajú pred zločincami" Nato všetok ľud nad ním ešte viac zaplakal.

35Všetok ľud prišiel presvedčiť Dávida, aby niečo zjedol, kým bol ešte deň; ale Dávid prisahal: "Toto nech mi urobí Jahve a tamto ešte pridá, ak pred západom slnka okúsim chlieb alebo čokoľvek iné."

36Všetok ľud si to všimol a schvaľoval to, lebo všetko, čo kráľ robil, páčilo sa ľudu.

37V ten deň všetok ľud a celý Izrael pochopili, že kráľ nemal so smrťou Abnera, Nerovho syna, nič spoločné.

38Kráľ povedal svojim sluhom: "Neviete, že dnes padlo v Izraeli knieža, veľký človek?

39Hoci som pomazaným kráľom, cítim sa slabý a bezmocný voči týmto bezohľadným synom Ceruje; sú tvrdší ako ja. Nech Jahve odplatí každému, kto robí zlo, podľa jeho zloby!"

← Chapter 2 Jump to: Chapter 4 →